Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 9

एवं शशाप च तदा परमार्थविज्ञं शिष्यं महात्मानमगाधबोधम् । स वै जगामाथ महाकविस्त्वरात्स्वमाश्रमं धर्म्मविदां वरिष्ठः

evaṃ śaśāpa ca tadā paramārthavijñaṃ śiṣyaṃ mahātmānamagādhabodham | sa vai jagāmātha mahākavistvarātsvamāśramaṃ dharmmavidāṃ variṣṭhaḥ

So verfluchte damals der große Weise seinen Schüler—einen Kenner der höchsten Wahrheit, großherzig und von unergründlicher Einsicht. Daraufhin eilte Bhārgava, der große Dichter und der Vornehmste unter den Dharma-Kundigen, rasch zu seinem eigenen Āśrama.

एवम्thus
एवम्:
रीति/प्रकार
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb of manner)
शशापcursed
शशाप:
क्रिया
TypeVerb
Rootशप् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (then)
परमार्थविज्ञम्knower of the highest truth
परमार्थविज्ञम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक) + विज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (परमार्थस्य विज्ञः) विशेषणम् (qualifying ‘शिष्यम्’)
शिष्यम्disciple
शिष्यम्:
कर्म
TypeNoun
Rootशिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
महात्मानम्great-souled
महात्मानम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootमह (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (महान् आत्मा यस्य/महान् आत्मा) विशेषणम्
अगाधबोधम्of unfathomable understanding
अगाधबोधम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootअगाध (प्रातिपदिक) + बोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (अगाधः बोधः यस्य/अगाधबोधः) विशेषणम्
सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
वैindeed
वै:
निपात
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
जगामwent
जगाम:
क्रिया
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अथthen
अथ:
सम्बन्ध/क्रम
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक अव्यय (then/thereupon)
महाकविःthe great sage-poet
महाकविः:
कर्ता (Apposition)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + कवि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (महान् कविः)
त्वरात्quickly, in haste
त्वरात्:
हेतु/अपादान (Cause/Source)
TypeNoun
Rootत्वरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; ‘त्वरात्’ = ‘त्वरया/त्वरया सह’ (from haste/quickly)
स्वम्his own
स्वम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘आश्रमम्’)
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
कर्म (Goal as object)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
धर्म्मविदाम्of the knowers of dharma
धर्म्मविदाम्:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + विद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मं विदन्ति ये) ‘knowers of dharma’
वरिष्ठःthe best, foremost
वरिष्ठः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अतिशय (superlative) विशेषणम् (qualifying ‘महाकविः/सः’)

Narrator (Sūta/Lomaharṣaṇa per Māheśvara-khaṇḍa convention)

Tirtha: Kedāra (narrative frame)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣi-audience (frame)

Scene: After cursing, the great sage—still formidable yet composed—turns away and walks swiftly toward his hermitage; the disciple remains behind, thoughtful; the forest path suggests return to austerity.

B
Bhārgava (Śukrācārya)
B
Bali (disciple implied)

FAQs

Even spiritually learned people can be bound by relational duties; dharma is portrayed as subtle, involving authority, intention, and consequence.

No single tirtha is named in this verse; it functions as a narrative bridge within Kedārakhaṇḍa.

None explicitly; it narrates the curse and the sage’s departure.