Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 102

गणाधिपत्यमपि मे जातं परिभवास्पदम् । विषदंता हि जायन्ते दुर्विनीतस्य सम्पदः

gaṇādhipatyamapi me jātaṃ paribhavāspadam | viṣadaṃtā hi jāyante durvinītasya sampadaḥ

Selbst die Herrschaft über die Gaṇas wurde mir zum Anlass der Demütigung. Denn dem Ungezähmten wächst der Wohlstand selbst mit giftigen Fangzähnen heran.

गणाधिपत्यम्lordship over the gaṇas
गणाधिपत्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगणाधिपत्य (प्रातिपदिक) < गण + अधिपत्य (समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (गणानाम् अधिपत्यम्)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle); ‘also/even’
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन; सर्वनाम; ‘of me/my’
जातम्became
जातम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√जन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि/भूतभावे क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; ‘born/come to be’
परिभव-आस्पदम्a seat/target of humiliation
परिभव-आस्पदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपरिभव (प्रातिपदिक) + आस्पद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (परिभवस्य आस्पदम्)
विष-दन्ताःpoison-fanged
विष-दन्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविष (प्रातिपदिक) + दन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; कर्मधारयः (विषवत् दन्ताः)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात; कारण/निश्चयार्थ (‘indeed/for’)
जायन्तेarise/are born
जायन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√जन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
दुर्विनीतस्यof the ill-disciplined
दुर्विनीतस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootदुर्विनीत (प्रातिपदिक; √नी ‘to lead/train’ + वि + क्त, with दु- उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; विशेषण
सम्पदःprosperities/fortunes
सम्पदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसम्पद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन

Unspecified (context suggests a repentant figure reflecting on fallen prosperity)

Scene: A humbled former leader of gaṇas reflects on how his own lordship became a source of disgrace; prosperity is symbolized as a jeweled serpent whose fangs drip poison.

G
Gaṇa

FAQs

Without discipline, even divine-like authority turns into disgrace; ungoverned prosperity bites back like venom.

No tīrtha is named in this verse; the focus is ethical instruction within a Śaiva narrative frame.

No ritual is stated; the implied prescription is vinaya (self-discipline) to make prosperity auspicious.