Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 66

आवर्ताख्यस्त्वयं दोषो राजसः स महाभयः । भ्राम्यते यन्निरालम्बं मनो दोषैश्च योगिनः

āvartākhyastvayaṃ doṣo rājasaḥ sa mahābhayaḥ | bhrāmyate yannirālambaṃ mano doṣaiśca yoginaḥ

Dieser Makel namens „Āvarta“ ist rājassisch und ein großer Schrecken. Durch solche Fehler beginnt der Geist des Yogi, ohne Halt, zu wirbeln und umherzuirren.

आवर्ताख्यःnamed ‘āvarta’
आवर्ताख्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआवर्त + आख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (आवर्त-आख्यः = ‘आवर्त’ इति आख्या यस्य)
तुindeed / but
तु:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक अव्यय (particle: ‘but/indeed’)
अयम्this
अयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
दोषःdefect
दोषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
राजसःrajasic
राजसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootराजस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
सःthat
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
महाभयःgreatly fearful / a great danger
महाभयः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + भय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः (महद् भयम्)
भ्राम्यतेwanders / reels
भ्राम्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सम्बन्ध-सूचक सर्वनाम (relative)
निरालम्बम्without support
निरालम्बम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् + आलम्ब (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (क्रियाविशेषणवत्)
मनःmind
मनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
दोषैःby defects
दोषैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
योगिनःof the yogin
योगिनः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन

Lomaharṣaṇa (Sūta) (deduced for Māheśvarakhaṇḍa narrative frame)

Scene: A yogin in a storm of swirling winds and dust (rajas), leaves and embers circling; a steady liṅga or mantra-flame stands as the only unmoving axis, inviting the mind to anchor.

Ā
Āvarta

FAQs

Rājasic agitation can seize even a practitioner, making the mind spin restlessly; steadiness requires guarding against such defects.

No; the verse is a psychological-spiritual diagnosis, not a tīrtha-māhātmya passage.

None explicitly; it implies the need for anchoring practices (dhyāna, vairāgya, guru-upadeśa) to prevent mental whirl.