Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 64

गाथामिमां सा संगीय सरथा स महीरुहा । सपर्यंका क्षणादेव मध्ये सिंधुं प्रवेक्ष्यति

gāthāmimāṃ sā saṃgīya sarathā sa mahīruhā | saparyaṃkā kṣaṇādeva madhye siṃdhuṃ pravekṣyati

«Nachdem sie eben dieses Lied gesungen hat, wird sie—mitsamt ihrem Wagen und jenem großen Baum sowie ihrer Ruhestatt—in einem Augenblick in die Mitte des Ozeans eintreten.»

गाथाम्song/verse
गाथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगाथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
इमाम्this
इमाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
साshe
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
संगीयhaving sung
संगीय:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√गै (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having sung’
स-रथाwith the chariot
स-रथा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपसर्गार्थ ‘with’) + रथ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सहार्थक-तत्पुरुष (रथेन सह)
साshe
सा:
Karta (Subject reiteration/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (पुनरुक्त-प्रयोग)
मही-रुहाthe tree (earth-grown)
मही-रुहा:
Karta (Apposition/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक) + रुह (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (महीतले रुहति इति/महीरुहः ‘tree’)
स-पर्यङ्काwith the couch
स-पर्यङ्का:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय ‘with’) + पर्यङ्क (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सहार्थक-तत्पुरुष (पर्यङ्केन सह)
क्षणात्in a moment, instantly
क्षणात्:
Apādāna/Time (Ablative of time/कालापादान)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान/काल), एकवचन; कालवाचक (temporal)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण-निपात)
मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
सिन्धुम्river/ocean (Sindhu)
सिन्धुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसिन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
प्रवेक्ष्यतिwill enter
प्रवेक्ष्यति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√विश् (धातु)
Formलृट्-लकार (भविष्यत्/future), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद

Nārada

Tirtha: Sindhu-madhya antarhāna (oceanic disappearance point)

Type: kshetra

Listener: Nṛpa (King)

Scene: As the last note of the vīṇā fades, the maiden, her chariot, the great tree, and the jeweled couch sink or dissolve into the ocean’s center in a flash of light beneath the full moon.

N
Nārada
D
Divyāṅganā
O
Ocean/Sea (sindhu)
C
Chariot (ratha)
T
Tree (mahīruha)
C
Couch (paryaṅka)

FAQs

Divine realms move by laws beyond ordinary perception; sacred signs appear and vanish according to higher ordinance.

The ocean (sindhu/arṇava) is the described sacred landscape of the event; no named tīrtha is specified.

None; it narrates a supernatural transition that serves as a clue for the seeker.