Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 25

ततस्तदा देवपुरोगमो हरो गतो हि वै पुण्यमुनीश्वरैः सह । आगत्य तीर्थं च वरं ददौ तदा निजां कलां तत्र विमुच्य तीर्थे

tatastadā devapurogamo haro gato hi vai puṇyamunīśvaraiḥ saha | āgatya tīrthaṃ ca varaṃ dadau tadā nijāṃ kalāṃ tatra vimucya tīrthe

Daraufhin kam Hara (Śiva), von den Göttern vorangeführt und von heiligen Munis begleitet, dorthin. Bei seiner Ankunft gewährte er einen Segen und weihte jenen Ort als erhabenes Tīrtha, indem er an dieser heiligen Furt einen Teil seiner eigenen göttlichen Kraft entließ.

tatasthereafter
tatas:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) = indeclinable adverb; अर्थे: 'ततः/thereafter'
tadāthen
tadā:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (कालवाचक क्रियाविशेषण) = temporal adverb; 'then/at that time'
deva-purogamaḥleader of the gods
deva-purogamaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootdeva (प्रातिपदिक) + purogama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (षष्ठी-तत्पुरुष) = 'देवानां पुरोगमः' (leader of the gods); विशेषणम्
haraḥHara (Śiva)
haraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roothara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
gataḥwent
gataḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु) + ta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (भूतकर्मणि/भूतकालिक), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'gone' (past participle)
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय (निपात/particle) = emphatic/causal particle
vaicertainly
vai:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formअव्यय (निपात/particle) = emphasis/assurance
puṇya-munīśvaraiḥwith the holy sage-lords
puṇya-munīśvaraiḥ:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeNoun
Rootpuṇya (प्रातिपदिक) + munīśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; कर्मधारयः = 'पुण्याश्च ते मुनīśvarāḥ' (holy sage-lords)
sahatogether with
saha:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootsaha (अव्यय)
Formअव्यय (सह-योगे) = indeclinable meaning 'with'
āgatyahaving come
āgatya:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootā-gam (धातु) + tya (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (क्त्वान्त-समकक्ष) = gerund; 'having come'
tīrthamthe sacred ford/place
tīrtham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/and) = conjunction
varama boon
varam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (प्रयोगे नपुंसकवत्), द्वितीया (2nd), एकवचन; 'boon'
dadaugave
dadau:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootdā (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद), प्रथमपुरुष, एकवचन; 'gave' (perfect)
tadāthen
tadā:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (कालवाचक) = temporal adverb
nijāmhis own
nijām:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootnija (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्
kalāmportion/energy (kalā)
kalām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkalā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
tatrathere
tatra:
Adhikarana (Place/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक) = locative adverb 'there'
vimucyahaving released
vimucya:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootvi-muc (धातु) + tya (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त = gerund; 'having released/left'
tīrtheat the sacred place
tīrthe:
Adhikarana (Place/अधिकरण)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन

Narrator (Purāṇic voice)

Tirtha: Kalākumbha/Kumbheśvara-tīrtha (consecrated ford)

Type: ghat

Scene: Śiva (Hara) arrives in procession—devas in front, great sages around—reaching the river-ford; he grants a boon and releases a radiant portion of his power into the tīrtha, causing the place to glow with sacred brilliance.

Ś
Śiva (Hara)
D
Devas (gods)
M
Munis (sages)
R
Revā tīrtha (context)

FAQs

A tīrtha’s greatness is not symbolic alone—Purāṇic theology treats it as empowered by divine presence and grace (an infused kalā).

The Revā-associated tīrtha of this chapter’s narrative (Kapitīrtha/Hanūmanteśvara context), elevated by Śiva’s boon and potency.

No direct ritual command; it describes divine consecration as the source of the tīrtha’s efficacy.