Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 85

ब्रह्मघ्ने च सुरापे च स्तेये गुर्वङ्गनागमे । निष्कृतिर्विहिता शास्त्रे कृतघ्ने नास्ति निष्कृतिः

brahmaghne ca surāpe ca steye gurvaṅganāgame | niṣkṛtirvihitā śāstre kṛtaghne nāsti niṣkṛtiḥ

Für den Töter eines Brāhmaṇa, für den Trinker von Rauschtrank, für den Dieb und für den, der die Frau des Guru schändet, ist in der Śāstra Sühne vorgeschrieben; doch für den undankbaren Verräter gibt es keine Sühne.

ब्रह्मघ्नेin the case of a Brahmin-slayer
ब्रह्मघ्ने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootब्रह्मघ्न (प्रातिपदिक; ब्रह्मन् + घ्न, कृत्-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; ‘ब्रह्महन्तृ’ इत्यर्थे (locative of reference)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
सुरापेin the case of a liquor-drinker
सुरापे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसुराप (प्रातिपदिक; सुरा + प, कृत्-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘सुरापायी’ इत्यर्थे
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
स्तेयेin the case of theft
स्तेये:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्तेय (प्रातिपदिक; स्तेय = चोरी/चौर्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘स्तेयकर्मणि/चौर्ये’
गुर्वङ्गनागमेin the case of approaching the teacher’s wife
गुर्वङ्गनागमे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगुरु-अङ्गना-गम (प्रातिपदिक; गुरु + अङ्गना + गम)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘गुरुपत्न्याः गमन’ इत्यर्थे
निष्कृतिःexpiation
निष्कृतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनिष्कृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
विहिताprescribed
विहिता:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + धा (धातु) → विहित (कृदन्त, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि; ‘निष्कृतिः’ इत्यस्य विशेषणम्
शास्त्रेin the scripture
शास्त्रे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
कृतघ्नेin the case of an ingrate
कृतघ्ने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकृतघ्न (प्रातिपदिक; कृत + घ्न)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘उपकारघातके’
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
निष्कृतिःexpiation
निष्कृतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनिष्कृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Munis (addressing Yamadūtas)

Tirtha: Revā (Narmadā) context (sectional)

Type: river

Scene: A solemn dharma-assembly: a sage or narrator enumerates grave sins; a dark figure labeled ‘kṛtaghna’ stands apart, symbolically unpurified even as other sinners approach a river for expiation.

B
Brahmahatyā (brahma-ghna)
S
Surāpāna
S
Steya
G
Gurvaṅganāgama
K
Kṛtaghna

FAQs

Ingratitude—harming one who trusted or helped you—is portrayed as a uniquely destructive sin, beyond ordinary expiations.

None is named in this verse; it is a dharma/prāyaścitta teaching within the Revā Khaṇḍa context.

It states that scriptures prescribe prāyaścitta for major sins like brahmahatyā, surāpāna, theft, and violating the guru’s wife, but denies prāyaścitta for kṛtaghna.