Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 154

आजगाम ततः पश्चाद्भवनं दिवसक्षये । भुक्त्वा दुःखान्वितो रात्रौ गोविन्दः शयनं ययौ

ājagāma tataḥ paścādbhavanaṃ divasakṣaye | bhuktvā duḥkhānvito rātrau govindaḥ śayanaṃ yayau

Darauf kehrte er bei Tagesende in sein Haus zurück. Nachdem er gegessen hatte, begab sich Govinda, von Kummer beschwert, in der Nacht zu seinem Lager.

आजगामcame/returned
आजगाम:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरम् (then)
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Sambandha (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरम् (afterwards)
भवनम्home/house
भवनम्:
Karma (Goal)
TypeNoun
Rootभवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
दिवसक्षयेat the end of the day
दिवसक्षये:
Adhikaraṇa (Time)
TypeNoun
Rootदिवस + क्षय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (दिवसस्य क्षये)
भुक्त्वाhaving eaten
भुक्त्वा:
Pūrvakāla (Prior action)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formकृदन्त (क्त्वा Absolutive), अव्ययभाव
दुःखान्वितःafflicted with sorrow
दुःखान्वितः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदुःख + अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषार्थः (दुःखेन/दुःखैः अन्वितः = accompanied by sorrow)
रात्रौat night
रात्रौ:
Adhikaraṇa (Time)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
गोविन्दःGovinda
गोविन्दः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगोविन्द (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
शयनम्bed/sleeping-place
शयनम्:
Karma (Goal/Object)
TypeNoun
Rootशयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
ययौwent
ययौ:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sūta (deduced)

Scene: At day’s end Govinda returns home; after eating he lies down at night, weighed by sorrow; dim lamplight, quiet domestic setting.

G
Govinda

FAQs

Karmic burden manifests as inner sorrow; external routine cannot erase the heat of wrongdoing without dharmic correction.

Indirectly, the Revā–Eraṇḍī Saṅgama frames the episode as a tīrtha-mahātmya narrative.

No explicit rite here; it continues the narrative context following contact with the saṅgama waters.