Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

युद्धकाण्डे पञ्चनवतितमः सर्गः

Sarga 95: Lamentation in Laṅkā and the Causal Chain of Enmity

जनस्यास्याल्पभाग्यत्वाद्वलिनीश्वेतमूर्धजा ।अकार्यमपहास्यं च सर्वलोकविगर्हितम् ।।।।राक्षसानांविनाशायदूषणस्यखरस्य च ।चकाराप्रतिरूपासाराघवस्यप्रधर्षणम् ।।।।

janasyāsyālpabhāgyatvād valinī śvetamūrdhajā | akāryam apahāsyaṃ ca sarvalokavigarhitam ||

rākṣasānāṃ vināśāya dūṣaṇasya kharasya ca | cakārāpratirūpā sā rāghavasya pradharṣaṇam ||

Weil das Glück dieses Volkes gering war, beging jene runzlige, grauhaarige, missgestaltete Frau eine unrechtmäßige Tat – lächerlich und von aller Welt verurteilt. Indem sie Rāghava bedrängte, wurde sie zur Ursache der Vernichtung der Rākṣasas sowie von Dūṣaṇa und Khara.

जनस्यof the people
जनस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
अस्याःof her
अस्याः:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम
अल्पभाग्यत्वात्because of ill fortune
अल्पभाग्यत्वात्:
हेतु (Hetu/कारण)
TypeNoun
Rootअल्प + भाग्य + त्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; तत्पुरुष (little-fortune-ness)
वलिनीwrinkled, old
वलिनी:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootवलिन्/वलिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (wrinkled/old)
श्वेतमूर्धजाgrey-haired
श्वेतमूर्धजा:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootश्वेत + मूर्धज (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुव्रीहि (one whose head-hair is white); विशेषण
अकार्यम्a wrongful act
अकार्यम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootअकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
अपहास्यम्ridiculous
अपहास्यम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootअपहास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (of अकार्यम्)
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सर्वलोकविगर्हितम्condemned by all the world
सर्वलोकविगर्हितम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootसर्व + लोक + विगर्हित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुष (condemned by all people/world); विशेषण
राक्षसानाम्of the Rakshasas
राक्षसानाम्:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
विनाशायfor destruction
विनाशाय:
सम्प्रदान/प्रयोजन (purpose dative)
TypeNoun
Rootविनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन
दूषणस्यof Dushana
दूषणस्य:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootदूषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
खरस्यof Khara
खरस्य:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootखर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
चकारdid, brought about
चकार:
क्रिया (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
अप्रतिरूपाmisshapen, unseemly
अप्रतिरूपा:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootअ + प्रतिरूप (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (of सा)
साshe
सा:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
राघवस्यof Raghava (Rama)
राघवस्य:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
प्रधर्षणम्assault, attack
प्रधर्षणम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootप्र + धर्षण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन

"How did that rakshasi of terrible appearance dare to love that virtuous Rama?"

Ś
Śūrpaṇakhā (implied)
R
Rāghava (Rāma)
R
Rākṣasas
D
Dūṣaṇa
K
Khara

FAQs

Adharma—especially aggression and violation—sets off cascading consequences (karma). Dharma is also social: acts that are sarvalokavigarhita (universally condemned) signal a breach of moral order that invites downfall.

The women trace Laṅkā’s present calamity back to Śūrpaṇakhā’s initial wrongdoing against Rāma, linking it to the deaths of Khara and Dūṣaṇa and the broader destruction of the rākṣasas.

Rāma’s role as a dharmic axis: wrongdoing directed at him rebounds upon the wrongdoers, reinforcing the epic’s theme that Satya and Dharma ultimately prevail.