Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

अक्षवधः (The Slaying of Prince Aksha)

Sundarakāṇḍa Sarga 47

तमात्तबाणासनमाहवोन्मुखं खमास्तृणन्तं विशिखैश्शरोत्तमैः।अवैक्षताक्षं बहुमानचक्षुषा जगाम चिन्तां च स मारुतात्मजः।।5.47.24।।

tam ātta-bāṇāsanam āhava-unmukhaṃ kham āstṛṇantaṃ viśikhaiḥ śarottamaiḥ | avaikṣatākṣaṃ bahu-māna-cakṣuṣā jagāma cintāṃ ca sa mārutātmajaḥ ||5.47.24||

Als er Akṣa sah—mit Bogen und Pfeilen bereit, dem Kampf zugewandt und den Himmel mit erlesenen Geschossen erfüllend—blickte Hanumān, der Sohn des Windes, ihn mit anerkennendem Auge an; doch zugleich stieg in ihm das Nachsinnen auf, was nun zu tun sei.

तम्him
तम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, masculine pronoun)
आत्तबाणासनम्holding a quiver
आत्तबाणासनम्:
विशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootआत्त (√दा/दा॒ धातु, क्त-प्रत्ययः; ‘taken/held’) + बाणासन (प्रातिपदिक; ‘quiver’)
Formतत्पुरुष-समासः (आत्तं बाणासनं यस्य/येन सः/तम्); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, masculine; qualifying ‘तम्’)
आहवोन्मुखम्facing the battle
आहवोन्मुखम्:
विशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootआहव (प्रातिपदिक; ‘battle’) + उन्मुख (प्रातिपदिक; ‘facing/turned towards’)
Formतत्पुरुष-समासः (आहवे उन्मुखः); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, masculine; qualifying ‘तम्’)
खम्the sky
खम्:
कर्म (object of ‘आस्तृणन्तम्’)
TypeNoun
Rootख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, neuter)
आस्तृणन्तम्spreading/strewing
आस्तृणन्तम्:
विशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootआ + √स्तॄ (स्तॄञ्, ‘to spread/strew’) (शतृ-प्रत्ययः; वर्तमान-कृदन्तः)
Formवर्तमान-कृदन्तः (शतृ); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, masculine; agreeing with ‘तम्’)
विशिखैःwith arrows
विशिखैः:
करण (instrument)
TypeNoun
Rootविशिख (प्रातिपदिक; ‘arrow’)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (Instrumental plural, masculine)
शरोत्तमैःwith the best missiles
शरोत्तमैः:
करण (instrument; qualifier)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक; ‘missile/arrow’) + उत्तम (प्रातिपदिक; ‘best’)
Formकर्मधारय-समासः (उत्तमाः शराः); पुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (Instrumental plural, masculine); ‘विशिखैः’ इत्यस्य विशेषणम्
अवैक्षत्saw/looked at
अवैक्षत्:
क्रिया (action)
TypeVerb
Rootअव + √ईक्ष् (ईक्षँ, ‘to see’) (लङ्-लकारः)
Formलङ्-लकारः, परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम् (Imperfect, 3rd person singular, active)
अक्षम्Aksha
अक्षम्:
कर्म (object of ‘अवैक्षत्’)
TypeNoun
Rootअक्ष (प्रातिपदिक; अत्र ‘अक्षः’ नाम)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, masculine; proper noun)
बहुमानचक्षुषाwith admiring eyes/looks
बहुमानचक्षुषा:
करण (instrument/means: ‘with an admiring look’)
TypeNoun
Rootबहुमान (प्रातिपदिक; ‘admiration/respect’) + चक्षुस् (प्रातिपदिक; ‘eye/look’)
Formतत्पुरुष-समासः (बहुमानेन चक्षुषा/बहुमानयुक्तेन चक्षुषा); नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter)
जगामwent/entered (into)
जगाम:
क्रिया (action)
TypeVerb
Root√गम् (गमॢँ, ‘to go’) (लिट्-लकारः)
Formलिट्-लकारः (परिपूर्ण-भूतार्थे), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम् (Perfect, 3rd person singular, active; idiomatically ‘entered/underwent’)
चिन्ताम्thought/anxiety
चिन्ताम्:
कर्म (object of ‘जगाम’)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, feminine)
and
:
सम्बन्ध (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction ‘and’)
सःhe
सः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nominative singular, masculine pronoun)
मारुतात्मजःthe son of the Wind-god (Hanuman)
मारुतात्मजः:
कर्ता (subject; appositive)
TypeNoun
Rootमारुत (प्रातिपदिक; ‘Wind-god’) + आत्मज (प्रातिपदिक; ‘son’)
Formषष्ठी-तत्पुरुष-समासः (मारुतस्य आत्मजः); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nominative singular, masculine; apposition to ‘सः’)

Admiring the young Aksha's appearance, his skill in holding the quiver and spreading the excellent arrows with missiles and facing the war, Hanuman became thoughtful (as to how to kill him).

H
Hanumān (Mārutātmaja)
A
Akṣa (Akṣakumāra)
Q
quiver (bāṇāsana)
S
sky (kha)
A
arrows (śara)

FAQs

Dharma includes discernment: Hanumān balances admiration for a worthy opponent with thoughtful responsibility about the necessary course of action.

Hanumān assesses Akṣa’s battle-readiness and skill, and begins considering strategy.

Judiciousness—Hanumān’s capacity to evaluate, respect, and then decide rightly rather than act impulsively.