Previous Verse
Next Verse

Shloka 58

अभिज्ञानप्रदानम्

The Token of Recognition (Chūḍāmaṇi) and the Crow Episode Recalled

स्रजश्च सर्वरत्नानि प्रिया याश्च वराङ्गनाः।ऐश्वर्यं च विशालायां पृथिव्यामपि दुर्लभम्।।5.38.57।।पितरं मातरं चैव सम्मान्याभिप्रसाद्य च।अनुप्रव्रजितो रामं सुमित्रा येन सुप्रजाः।।5.38.58।।

srajaś ca sarvaratnāni priyā yāś ca varāṅganāḥ | aiśvaryaṃ ca viśālāyāṃ pṛthivyām api durlabham ||5.38.57||

pitaraṃ mātaraṃ caiva sammānyābhiprasādya ca | anupravrajito rāmaṃ sumitrā yena suprajāḥ ||5.38.58||

Blumenkränze und Edelsteine aller Art, geliebte Frauen und selbst die Herrschaft—auf dieser weiten Erde schwer zu erlangen—das alles ließ er beiseite.

आनुकूल्येनwith devotion/favor
आनुकूल्येन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootआनुकूल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; भाववाचक
धर्मात्माthe righteous one
धर्मात्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहि (धर्मः आत्मा यस्य)
त्यक्त्वाhaving given up
त्यक्त्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); 'having abandoned'
सुखम्comfort
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying sukham)
अनुगच्छतिfollows
अनुगच्छति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु + गम् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
काकुत्स्थम्Kakutstha (Rama)
काकुत्स्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकाकुत्स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; काकुत्स्थम् इति विशेषण/अप्पोजिशन
पालयन्serving/protecting
पालयन्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootपाल् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'while serving/protecting'
वनेin the forest
वने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
S
Sītā
H
Hanumān
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa (implied as the one who renounced pleasures and followed)
S
Sumitrā
D
Daśaratha (implied by 'father')
K
Kauśalyā (implied by 'mother', in the royal household context)

FAQs

Sevā and tyāga as dharma: the ideal of giving up personal luxury and desire to uphold duty—serving the righteous cause and supporting the elder brother in exile.

Sītā composes her message by recalling Lakṣmaṇa’s sacrifices: he renounced royal comforts, honored parents, and chose exile with Rāma.

Lakṣmaṇa’s loyalty and self-denial: devotion expressed through disciplined renunciation and respectful obedience to parents and dharma.