Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 22

The Exposition of the Table of Contents of the Brahmavaivarta Purāṇa

व्यासोक्तं चादि संभूतं पठञ्छृण्वन्विमुच्यते । विज्ञानाज्ञानशमनाद्धोरात्संसारसागरात् ॥ २२ ॥

vyāsoktaṃ cādi saṃbhūtaṃ paṭhañchṛṇvanvimucyate | vijñānājñānaśamanāddhorātsaṃsārasāgarāt || 22 ||

Wer diese Lehre, von Vyāsa gesprochen und seit dem Uranfang hervorgegangen, rezitiert und hört, wird befreit; denn sie besänftigt sowohl Erkenntnis als auch Unwissenheit und führt aus dem furchtbaren Ozean des Saṃsāra heraus.

व्यास-उक्तम्spoken by Vyasa
व्यास-उक्तम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootव्यास + उक्त (प्रातिपदिक; उक्त = वच्-धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (व्यासेन उक्तम्/व्यासस्य उक्तम्); 'एतत् (पुराणम्)' इत्यस्य विशेषणम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
आदिfrom the beginning
आदि:
Avyaya-modifier (अव्यय-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्यय; आद्यर्थक-निपात (meaning 'from the beginning/primordial')
सम्भूतम्originated/arisen
सम्भूतम्:
Kriya (क्रिया/Predicate-participle)
TypeVerb
Rootसम् + भू (धातु) → सम्भूत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; 'एतत् (पुराणम्)' इत्यस्य विशेषणम्
पठन्reading
पठन्:
Karta (कर्ता/Agent; participial)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु) → पठन् (कृदन्त, शतृ-प्रत्यय)
Formवर्तमानकर्तरि कृदन्त (present active participle, शतृ); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि—'यः' (implicit) इत्यस्य विशेषणम्
शृण्वन्hearing
शृण्वन्:
Karta (कर्ता/Agent; participial)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) → शृण्वन् (कृदन्त, शतृ-प्रत्यय)
Formवर्तमानकर्तरि कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि—'यः' (implicit) इत्यस्य विशेषणम्
विमुच्यतेis liberated
विमुच्यते:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), कर्मणि-प्रयोग (Passive), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
विज्ञान-अज्ञान-शमनात्from the pacification of knowledge and ignorance
विज्ञान-अज्ञान-शमनात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान/Cause-from)
TypeNoun
Rootविज्ञान + अज्ञान + शमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; द्वन्द्व-समासः (विज्ञानं च अज्ञानं च) + तत्पुरुषः (तयोः शमनम्); हेतौ अपादानार्थः
घोरात्terrible
घोरात्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; 'संसारसागरात्' इत्यस्य विशेषणम्
संसार-सागरात्from the ocean of worldly existence
संसार-सागरात्:
Apadana (अपादान/Ablative source)
TypeNoun
Rootसंसार + सागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (संसारस्य सागरः)

Suta (narrator) presenting the phala-śruti style fruit of hearing/reciting the Purāṇic teaching attributed to Vyāsa

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

V
Vyasa

FAQs

It declares that śravaṇa (listening) and pāṭha (recitation) of Vyāsa’s primordial Purāṇic teaching becomes a direct means to liberation by enabling one to transcend the terrifying cycle of saṃsāra.

By emphasizing listening and reciting, it points to core bhakti practices—kathā-śravaṇa and nāma/śāstra-pāṭha—as transformative acts that purify the mind and support liberation.

It highlights the practical discipline of correct recitation and attentive listening (pāṭha/śravaṇa), which connects with Śikṣā (phonetics) and Vyākaraṇa (language discipline) as supportive tools for preserving and internalizing sacred teaching.