HomeRamayanaBala KandaSarga 6Shloka 4
Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

अयोध्यावर्णनम्

Description of Ayodhya under Daśaratha

. तस्यां पुर्यामयोध्यायां वेदवित्सर्वसङ्ग्रह: ।दीर्घदर्शी महातेजा: पौरजानपदप्रिय: ।।1.6.1।। इक्ष्वाकूणामतिरथो यज्वा धर्मरतो वशी ।महर्षिकल्पो राजर्षिस्त्रिषु लोकेषु विश्रुत: ।।1.6.2।। बलवान्निहतामित्रो मित्रवान्विजितेन्द्रिय: ।धनैश्च सङ्ग्रहैश्चान्यैश्शक्रवैश्रवणोपम: ।।1.6.3।। यथा मनुर्महातेजा लोकस्य परिरक्षिता ।तथा दशरथो राजा वसञ्जगदपालयत् ।। 1.6.4।।

yathā manur mahātejā lokasya parirakṣitā |

tathā daśaratho rājā vasan jagad apālayat ||1.6.4||

যেমন মহাতেজস্বী মনু প্রজাদের রক্ষা করেছিলেন, তেমনই অযোধ্যায় বাস করে রাজা দশরথ জগতের পালন ও পরিরক্ষণ করতেন।

यथाjust as
यथा:
क्रियाविशेषण (उपमान-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (सम्बन्ध/उपमानवाचक-क्रियाविशेषणम्); ‘as/just as’ इति
मनुःManu
मनुः:
कर्ता
TypeNoun
Rootमनु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्
महातेजाःof great splendour/power
महातेजाः:
कर्तृविशेषणम्
TypeAdjective
Rootमहातेजस् (प्रातिपदिक: महा + तेजस्)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्; विशेषणम् (मनुः इति)
लोकस्यof the world
लोकस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम्
परिरक्षिताprotector
परिरक्षिता:
कर्ता (मनुः इत्यस्य विधेय-नाम)
TypeNoun
Rootपरि + रक्ष् (धातु) → परिरक्षिता (कृदन्त-भूतकर्मणि/कर्तरि प्रयोगे)
Formस्त्रीलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः कृदन्तः; ‘protector/one who has protected’ (कर्तरि अर्थे)
तथाso/in the same way
तथा:
क्रियाविशेषण (तुल्यता)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (तुल्यतावाचक-क्रियाविशेषणम्); ‘so/in the same way’ इति
दशरथःDasaratha
दशरथः:
कर्ता
TypeNoun
Rootदशरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्
राजाking
राजा:
कर्ता (समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्; ‘दशरथः’ इत्यस्य अप्पोजिशन्/विशेष्य-समनाधिकरणम्
वसन्dwelling/living
वसन्:
कर्ता (सहकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु) → वसत्/वसन् (शतृ-प्रत्ययान्तः)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्तः कृदन्तः; पुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्; कर्तरि; ‘while dwelling’ इति (अपालयत् इत्यस्य सहकालक्रिया)
जगत्the world
जगत्:
कर्म
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम्
अपालयत्ruled/protected
अपालयत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootपा (धातु, पालने) → अपालयत्
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूतकालः); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचनम्

From that city of Ayodhya, king Dasaratha ruled the entire world, following the tradition of Manu who was a highly powerful protector of the people. Dasaratha was well versed in the Vedas. He commanded all resources. Farsighted, he possessed great prowess. He was dear to the inhabitants of towns and villages. Among Ikshvaku kings, he was a great charioteer capable of fighting with many maharathas singlehanded. He performed many sacrifices and was devoted to the practice of dharma. He was in full control over his subjects. He was a great sage, a royal saint and renowned in the three worlds (Bhooloka, Bhuvarloka and Suvarloka). He was mighty. He was a destroyer of enemies. He had scores of good friends. He had perfect control over his senses. In riches, he was comparable to Indra and Kubera.

M
Manu
D
Daśaratha
A
Ayodhyā (implied by surrounding verse cluster)

FAQs

Rajadharma: the king’s primary duty is protection (rakṣaṇa) and welfare of the people, modeled on archetypal lawgivers like Manu.

The text sets Daśaratha’s reign as an ideal of righteous governance while describing Ayodhyā’s excellence.

Protective kingship—rule defined not by domination but by guardianship of the world and its social order.