HomeRamayanaBala KandaSarga 53Shloka 3
Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

शबलाप्रार्थना–वसिष्ठप्रतिज्ञा

The Request for Śabalā and Vasiṣṭha’s Refusal

उष्णाढ्यस्योदनस्यात्र राशय: पर्वतोपमा:।मृष्टान्नानि च सूपाश्च दधिकुल्यास्तथैव च।।1.53.3।।नानास्वादुरसानां च षाडबानां तथैव च।भाजनानि सुपूर्णानि गौडानि च सहस्रश:।।1.53.4।।

uṣṇāḍhyasyodanasya atra rāśayaḥ parvatopamāḥ |

mṛṣṭānnāni ca sūpāś ca dadhikulyās tathaiva ca || 1.53.3 ||

সেখানে গরম ভাতের পাহাড়সম স্তূপ ছিল; সঙ্গে ছিল নানাবিধ সুস্বাদু ভোজন, সূপ, আর দইয়ের যেন প্রবহমান ধারা—অতিশয় সমৃদ্ধ আপ্যায়ন।

uṣṇa-āḍhyasyaof the heat-rich/hot
uṣṇa-āḍhyasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootuṣṇa (प्रातिपदिक) + āḍhya (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; षष्ठी (Genitive), एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; विशेषणम् (qualifying ‘odanasyā’)
odanasyātraof rice here
odanasyātra:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootodana (प्रातिपदिक) + atra (अव्यय)
Formodanasya: षष्ठी (Genitive), एकवचन, पुंलिङ्ग; atra: अव्यय (here)
rāśayaḥheaps
rāśayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāśi (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (Nominative), बहुवचन, पुंलिङ्ग
parvata-upamāḥmountain-like
parvata-upamāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootparvata (प्रातिपदिक) + upamā (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपमान-सम्बन्ध); प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् (qualifying rāśayaḥ)
mṛṣṭa-annānidelicious foods
mṛṣṭa-annāni:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmṛṣṭa (√mṛj/√mṛṣ, मृष्ट; कृदन्त-प्रातिपदिक) + anna (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन, नपुंसकलिङ्ग
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
sūpāḥsoups/curries
sūpāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsūpa (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (Nominative), बहुवचन, पुंलिङ्ग
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
dadhikulyāḥstreams of curd
dadhikulyāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdadhi (प्रातिपदिक) + kulyā (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी); प्रथमा (Nominative), बहुवचन, स्त्रीलिङ्ग
tathāand also
tathā:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
evaindeed
eva:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis)
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
nānā-svādu-rasānāmof various sweet tastes
nānā-svādu-rasānām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnānā (अव्यय/प्रातिपदिक) + svādu (प्रातिपदिक) + rasa (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुष (विशेषण-विशेष्य); षष्ठी (Genitive), बहुवचन, पुंलिङ्ग; ‘of various sweet tastes/juices’
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
ṣāḍabānāmof six-taste edibles
ṣāḍabānām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootṣaṭ (संख्या-प्रातिपदिक) + rasa (प्रातिपदिक) + vat/ab (प्रातिपदिक; ‘having’)
Formतत्पुरुष-समास (षड्रस-सम्बन्ध; ‘having six tastes’); षष्ठी (Genitive), बहुवचन, नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (contextual edibles)
tathāand also
tathā:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
evaindeed
eva:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
bhājanānivessels/containers
bhājanāni:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhājana (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, बहुवचन, नपुंसकलिङ्ग
su-pūrṇānicompletely filled
su-pūrṇāni:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/अव्यय) + pūrṇa (√pṝ, पूर्; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन, नपुंसकलिङ्ग; विशेषणम् (qualifying bhājanāni)
gauḍānijaggery sweets
gauḍāni:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgauḍa (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, बहुवचन, नपुंसकलिङ्ग; ‘jaggery-preparations’
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
sahasraśaḥin thousands
sahasraśaḥ:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsahasra (प्रातिपदिक) + śas (शस् तद्धित)
Formअव्यय; तद्धितान्त-अव्यय (adverb) ‘by thousands’

Heaps of hot rice as high as mountains, savoury food, condiments and on abundance of curd, various kinds of soups, containers in their thousands completely filled with edibles with all six tastes and preparations made of jaggery (were distributed).

R
Rāma

FAQs

It highlights atithi-dharma: honoring guests through generous, respectful hospitality, offered without meanness or calculation.

Vasiṣṭha’s hermitage provides lavish provisions to host Viśvāmitra’s party; the abundance sets the stage for Viśvāmitra’s later desire for Śabalā.

Vasiṣṭha’s generosity and capacity to sustain others through righteous abundance.