Previous Verse
Next Verse

Shloka 47

Saṃdhyāvalī-ākhyāna

Mohinī-parīkṣā; Dvādaśī-vrata-mahattva

तं तु दृष्ट्वा विशालाक्षी ब्राह्मणं हृष्टमानसा । अपूर्वं भक्तिभावेन ददौ सत्कृत्य चासनम् ॥ ४७ ॥

taṃ tu dṛṣṭvā viśālākṣī brāhmaṇaṃ hṛṣṭamānasā | apūrvaṃ bhaktibhāvena dadau satkṛtya cāsanam || 47 ||

সেই ব্রাহ্মণকে দেখে বিশালাক্ষীর হৃদয় আনন্দে ভরে উঠল। তিনি অপূর্ব ভক্তিভাবে তাঁকে সৎকার করে যথাযথ আসন অর্পণ করলেন।

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्यसम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः/अवधारणार्थक-अव्ययम् (particle: but/indeed)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), परस्मैपदी; अर्थः—‘having seen’
विशालाक्षीViśālākṣī (the wide-eyed lady)
विशालाक्षी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविशाल + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्; कर्मधारय-समासः (‘विशालानि अक्षी यस्याः/या’)
ब्राह्मणम्the brāhmaṇa
ब्राह्मणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्
हृष्टमानसाwith a delighted mind
हृष्टमानसा:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृष्ट + मानस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विशालाक्षी-विशेषणम्); कर्मधारयः—‘हृष्टं मानसं यस्याः/या’
अपूर्वम्unprecedented/rare
अपूर्वम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअपूर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘आसनम्’ इत्यस्य विशेषणम्
भक्तिभावेनwith a feeling of devotion
भक्तिभावेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभक्ति + भाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘भक्तेः भावः’
ददौgave
ददौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
सत्कृत्यhaving honored
सत्कृत्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम् + कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund), उपसर्गः ‘सम्’; अर्थः—‘having honored/received respectfully’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: and)
आसनम्a seat
आसनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्

Narada (narrative voice within Uttara-Bhaga context)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"bhakti","secondary_rasa":"adbhuta","emotional_journey":"Joyful recognition of a holy guest blossoms into reverential hospitality offered with ‘unprecedented’ devotion."}

B
Brahmana

FAQs

It teaches that devotion is not only inner emotion but is proven through dharmic conduct—joyfully honoring a worthy guest (especially a brāhmaṇa) with respectful hospitality.

Bhakti here appears as bhakti-bhāva expressed through humble service: welcoming, honoring, and offering a seat—practical devotion that purifies the heart and supports sacred living.

Rather than a technical Vedanga lesson, it highlights sadācāra aligned with Dharmaśāstra norms of atithi-satkāra (guest reception): satkāra and offering āsana as a basic ritual etiquette within Vedic culture.