Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 29

मनसा गच्छ दुर्गाणि ददद्दानमनुत्तमम् । नश्येत्तेनाशुभं किंचिदपि ब्रह्मवधोद्भवम् । यन्न याति नृणां राजंस्तीर्थस्नानादिना भुवि

manasā gaccha durgāṇi dadaddānamanuttamam | naśyettenāśubhaṃ kiṃcidapi brahmavadhodbhavam | yanna yāti nṛṇāṃ rājaṃstīrthasnānādinā bhuvi

হে ৰাজন! মনৰ দৃঢ় সংকল্পে দুঃগম তীৰ্থলৈ গমন কৰা আৰু অনুত্তম দান দিয়া। তেনে কৰিলে ব্ৰহ্মহত্যাজনিত অশুভতাও সামান্যতম অৱশিষ্ট নাথাকে; যি শুদ্ধি মানুহে কেৱল তীৰ্থস্নান আদি কৰিলেই পৃথিৱীত নাপায়।

मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
गच्छgo
गच्छ:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
दुर्गाणिforts / difficult places
दुर्गाणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुर्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
ददत्giving
ददत्:
Karta (Agent qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदा (धातु) → ददत् (शतृ-प्रत्यय, वर्तमान-कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; वर्तमान-कृदन्त (शतृ); कर्तृ-विशेषण (त्वम्)
दानम्gift, charity
दानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed, excellent
अनुत्तमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
नश्येत्would perish / should be destroyed
नश्येत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootनश् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
तेनby that
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अशुभम्inauspiciousness / evil
अशुभम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘पाप’ अर्थे
किञ्चित्anything, even a little
किञ्चित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चित-परिमाण (some/any)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चय (even/also)
ब्रह्मवधोद्भवम्arising from brahmin-slaying
ब्रह्मवधोद्भवम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + वध (प्रातिपदिक) + उद्भव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (ब्रह्मवधात् उद्भवम्)
यत्which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक-सर्वनाम
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
यातिgoes / departs
याति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
नृणाम्of men
नृणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति, एकवचन
तीर्थस्नानादिनाby (means) such as bathing at sacred places
तीर्थस्नानादिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + स्नान (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘-आदि’ अन्त-समासः; साधनवाचक (by means such as tīrtha-bathing)
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक: भुवि/भूमि)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन

Pulastya (deduced from adjoining verse context)

Tirtha: Durgama-tīrthas (generic), within Prabhāsa-ādi circuit

Type: kshetra

Listener: The king (rājan)

Scene: The king traverses rugged terrain—forests, mountains, deserts—approaching remote shrines and rivers; he offers gifts to brāhmaṇas and the poor; a dark cloud labeled ‘brahmahatyā’ dissolves as he gives and perseveres.

K
King (Rājan)
T
Tīrtha
B
Brahmavadhā (as a sin-category)

FAQs

Purification is intensified when pilgrimage is joined with extraordinary charity and sincere resolve, surpassing ritual alone.

No single tīrtha is isolated; the verse broadens the praise to arduous tīrthas generally, within the Arbuda pilgrimage narrative.

Dāna (generous giving) alongside tīrtha-yātrā; the verse contrasts this with “tīrtha-snānādi” (bathing and related rites) when done without that fuller discipline.