Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 3

The Greatness of Viṣṇu

Uttaṅka’s Hymn, Hari’s Manifestation, and the Boon of Bhakti

उत्तङ्क उवाच । नतोऽस्मि नारायणमादिदेवं जगन्निवासं जगदेकबन्धुम् । चक्राब्जशार्ङ्गासिधरं महान्तं स्मृतार्तिनिघ्नं शरणं प्रपद्ये ॥ ३ ॥

uttaṅka uvāca | nato'smi nārāyaṇamādidevaṃ jagannivāsaṃ jagadekabandhum | cakrābjaśārṅgāsidharaṃ mahāntaṃ smṛtārtinighnaṃ śaraṇaṃ prapadye || 3 ||

উত্তঙ্কে ক’লে—মই আদিদেৱ নাৰায়ণক প্ৰণাম কৰোঁ; তেওঁ জগন্নিবাস আৰু সকলো লোকৰ একমাত্ৰ বন্ধু; চক্ৰ, পদ্ম, শাৰ্ঙ্গ ধনু আৰু খড়্গ ধাৰণ কৰা মহান। যাক স্মৰণ কৰিলে আर्ति নাশ হয়—তেওঁৰেই শৰণ মই গ্ৰহণ কৰোঁ।

उत्तङ्कःUttaṅka
उत्तङ्कः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउत्तङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
नतःbowed
नतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनत (प्रातिपदिक; √नम्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle): ‘bowed’
अस्मिam
अस्मि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन, परस्मैपद
नारायणम्Nārāyaṇa
नारायणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आदिदेवम्the primeval deity
आदिदेवम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआदि (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः: आदिः देवः (the primordial god)
जगन्निवासम्abode of the universe
जगन्निवासम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + निवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: जगतः निवासः (abode of the world)
जगत्-एक-बन्धुम्the sole friend/kinsman of the world
जगत्-एक-बन्धुम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + एक (प्रातिपदिक) + बन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः: जगतः एकः बन्धुः (sole kinsman of the world)
चक्र-अब्ज-शार्ङ्ग-असि-धरम्bearer of discus, lotus, Śārṅga bow, and sword
चक्र-अब्ज-शार्ङ्ग-असि-धरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचक्र (प्रातिपदिक) + अब्ज (प्रातिपदिक) + शार्ङ्ग (प्रातिपदिक) + असि (प्रातिपदिक) + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः: चक्रं च अब्जं च शार्ङ्गं च असिं च धरति इति (bearer of discus, lotus, Śārṅga bow, and sword)
महान्तम्great
महान्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहन्त् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
स्मृत-आर्ति-निघ्नम्destroyer of distress when remembered
स्मृत-आर्ति-निघ्नम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्मृत (प्रातिपदिक; √स्मृ-क्त) + आर्ति (प्रातिपदिक) + निघ्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः: स्मृतस्य (स्मरणस्य) आर्तिं निघ्नति इति (remover of distress when remembered)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रपद्येI take refuge (in)
प्रपद्ये:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पद् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; ‘I take refuge/submit’

Uttaṅka

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

N
Narayana
V
Vishnu
S
Sharnga (bow)

FAQs

It presents Nārāyaṇa as the primordial refuge of all beings and emphasizes that sincere remembrance (smaraṇa) of Him destroys affliction, making surrender (śaraṇāgati) the core spiritual act.

Bhakti is shown through praise, bowing, and taking refuge in Nārāyaṇa; the verse highlights smaraṇa-bhakti—remembering the Lord—as a direct means for relief from suffering and spiritual protection.

The verse primarily functions as stuti (devotional praise) rather than a Vedāṅga instruction; practically, it models correct mantra-style eulogy (proper epithets and attributes) used in pūjā and recitation within Purāṇic devotion.