Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 33

चिञ्चिणीचम्पकोपेते ह्यगस्तितरुछादिते । प्रभूतभूतसंयुक्तं वनं सर्वत्र शोभितम्

ciñciṇīcampakopete hyagastitaruchādite | prabhūtabhūtasaṃyuktaṃ vanaṃ sarvatra śobhitam

كانت وافرةً بأشجار التمرِ الهنديّ والتشمباك، تظلّلها أشجار الأگَسْتي؛ وتلك الغابة، المملوءة بكثرةٍ من الكائنات، كانت بهيّةً من كلّ جانب.

चिञ्चिणीचम्पकोपेतेendowed with tamarind and campaka trees
चिञ्चिणीचम्पकोपेते:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootचिञ्चिणी + चम्पक + उपेत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (उपेत = endowed), तत्पुरुष (चिञ्चिणी-चम्पकैः उपेतम्)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निपात (particle: indeed/for)
अगस्तितरुछादितेcovered with agasti trees
अगस्तितरुछादिते:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअगस्ति + तरु + छादित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (छादित = covered), तत्पुरुष (अगस्ति-तरुभिः छादितम्)
प्रभूतभूतसंयुक्तम्inhabited by many beings
प्रभूतभूतसंयुक्तम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रभूत + भूत + संयुक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (संयुक्त = joined/inhabited), तत्पुरुष (प्रभूतैः भूतैः संयुक्तम्)
वनम्the forest
वनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
शोभितम्was adorned/beautiful
शोभितम्:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootशुभ्/शोभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Urisaṅgama (environs)

Type: sangam

Listener: Sage audience

Scene: A complete sacred forest panorama: tamarind and campaka, agasti shade, many creatures inhabiting the grove; the whole scene radiates auspicious beauty.

U
Urisaṅgama
N
Narmadā (Revā)

FAQs

Purāṇas frame holy places as harmonized realms where the abundance of life signifies auspiciousness and sanctity.

The environs of Urisaṅgama on the Narmadā (Revā), described as a splendid forest.

None; the verse provides sacred topography rather than instruction.