गोविन्दाय नमो नित्यं नमो जलधिशायिने । नमः करालवक्त्राय नरसिंहाय नादिने
govindāya namo nityaṃ namo jaladhiśāyine | namaḥ karālavaktrāya narasiṃhāya nādine
سجودٌ دائمٌ لغوفيندا؛ وسلامٌ لمن يضطجع على المحيط. تحيةٌ لذي الوجه المهيب—لنَرَسِمْها، الربّ الزائر بصوته.
Andhaka
The Lord is both gentle refuge (Govinda) and fierce protector (Narasiṃha); devotion embraces both grace and guardianship.
No specific tīrtha is referenced; the verse is a devotional litany of Viṣṇu’s forms.
Continuous remembrance (nityaṃ namo) through repeated salutations.