Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

सुखासीनं महाप्राज्ञमृषयो द्रष्टुमागताः । सर्वशास्त्रार्थतत्त्वज्ञाः स्वधर्मप्रतिपालकाः

sukhāsīnaṃ mahāprājñamṛṣayo draṣṭumāgatāḥ | sarvaśāstrārthatattvajñāḥ svadharmapratipālakāḥ

诸仙人前来瞻礼那位大智者;他安然端坐——他们皆通晓一切论典(śāstra)之真实旨趣,并坚定守护各自的本分圣法(svadharma)。

सुखासीनम्seated comfortably
सुखासीनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख-आसीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘सुखेन आसीनः’ इति तृतीया-तत्पुरुषार्थः; qualifying (Prahlāda)
महाप्राज्ञम्very wise
महाप्राज्ञम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा-प्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘महान् प्राज्ञः’ कर्मधारयः; qualifying (Prahlāda)
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; Nominative plural
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + तुमुन् (कृत्-प्रत्यय)
Formतुमुनन्त-अव्ययकृदन्त (Infinitive); ‘to see’
आगताःcame, arrived
आगताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘having come’ (predicate with ऋषयः)
सर्वशास्त्रार्थतत्त्वज्ञाःknowers of the true meaning of all śāstras
सर्वशास्त्रार्थतत्त्वज्ञाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व-शास्त्र-अर्थ-तत्त्व-ज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘सर्वशास्त्रार्थतत्त्वं जानन्ति’ इति बहुपद-तत्पुरुषः; qualifying ‘ऋषयः’
स्वधर्मप्रतिपालकाःupholders of their own dharma
स्वधर्मप्रतिपालकाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व-धर्म-प्रतिपालक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘स्वधर्मं प्रतिपालयन्ति’ इति उपपद-तत्पुरुषः; qualifying ‘ऋषयः’

Narrator (contextual; the text introduces the scene before the sages’ question)

Tirtha: Dvārakā (contextual)

Type: kshetra

Scene: A group of venerable ṛṣis arrives at a tranquil hermitage to behold Prahlāda seated comfortably, embodying effortless wisdom; the scene emphasizes calm authority and respectful approach.

Ṛṣis (Sages)

FAQs

True authority is marked by inner ease, scriptural discernment, and steady observance of svadharma.

The setting belongs to Dvārakā Māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa), framing Dvārakā’s sacred narrative context.

None explicitly; the verse sets up a dhārmic assembly and inquiry.