Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 37

गिलासुर-आक्रमणम् तथा शिवसैन्य-समाह्वानम् — The Assault of Gila and Śiva’s Mobilization

ततस्त्वेको दैत्यस्तदपि युयुधे शुष्करुधिरस्तलाघातैर्घोरैशनिसदृशैर्जानुचरणैः । नखैर्वज्राकारैर्मुखभुजशिरोभिश्च गिरिशं स्मरन् क्षात्रं धर्मं स्वकुल विहितं शाश्वतमजम्

tatastveko daityastadapi yuyudhe śuṣkarudhirastalāghātairghoraiśanisadṛśairjānucaraṇaiḥ | nakhairvajrākārairmukhabhujaśirobhiśca giriśaṃ smaran kṣātraṃ dharmaṃ svakula vihitaṃ śāśvatamajam

随后,有一名代提耶——其血已干——仍继续鏖战,以掌击施以可怖重击,如雷霆轰然,并以膝与足为兵。其指甲如金刚杵,又以面、臂与头一并攻向吉里沙,心中忆念武士之法——为其族类所奉的永恒、无生之戒律。

ततःthen
ततः:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
तुbut, however
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle; contrast/emphasis)
एकःone
एकः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘दैत्यः’ इति विशेषणम्
दैत्यःa demon (Daitya)
दैत्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तत्that
तत्:
Karma/Anuvāda (अनुवाद)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘अपि’ सह (that too)
अपिalso, even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle: also/even)
युयुधेfought
युयुधे:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootयुध् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
शुष्करुधिरःwith dried blood
शुष्करुधिरः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुष्क (कृदन्त/प्रातिपदिक) + रुधिर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमास (descriptive: ‘शुष्कं रुधिरं यस्य/शुष्क-रुधिर’), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘दैत्यः’ इति विशेषणम्
तलाघातैःwith blows of the palms
तलाघातैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootतल (प्रातिपदिक) + आघात (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (determinative: ‘तलेन आघातः’/‘तलस्य आघातः’), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
घोरैःterrible
घोरैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘तलाघातैः’ इति विशेषणम्
अशनिसदृशैःlike thunderbolts
अशनिसदृशैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशनि (प्रातिपदिक) + सदृश (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (upamā: ‘अशनिवत् सदृश’), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘तलाघातैः’ इति विशेषणम्
जानुचरणैःwith knees and feet
जानुचरणैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootजानु (प्रातिपदिक) + चरण (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमास (copulative), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
नखैःwith nails/claws
नखैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootनख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
वज्राकारैःhaving thunderbolt-like shape
वज्राकारैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवज्र (प्रातिपदिक) + आकार (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (determinative: ‘वज्रस्य आकारः’), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘नखैः’ इति विशेषणम्
मुखभुजशिरोभिःwith face, arms, and head
मुखभुजशिरोभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootमुख (प्रातिपदिक) + भुज (प्रातिपदिक) + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमास (copulative), नपुंसक/पुं मिश्र, तृतीया, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
गिरिशम्Giriśa (Śiva)
गिरिशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिरिश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
स्मरन्remembering
स्मरन्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु)
Formवर्तमानकाले कृदन्तः (present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषणम् (दैत्यः)
क्षात्रम्warriorly, kṣatriya
क्षात्रम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘धर्मम्’ इति विशेषणम्
धर्मम्duty, dharma
धर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
स्वकुलविहितम्ordained for (his) own clan
स्वकुलविहितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक) + कुल (प्रातिपदिक) + विहित (कृदन्त; वि√धा क्त)
Formतत्पुरुषसमास (determinative: ‘स्वकुले विहितम्’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘धर्मम्’ इति विशेषणम्
शाश्वतम्eternal
शाश्वतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशाश्वत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘धर्मम्’ इति विशेषणम्
अजम्unborn, primeval
अजम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘धर्मम्’ इति विशेषणम्

Sūta Gosvāmin (narrating to the sages at Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Mahādeva

S
Shiva

FAQs

It shows that even fierce, dharma-framed effort (kṣātra-dharma) remains limited when driven by daityic nature; true auspiciousness is to turn remembrance (smaraṇa) toward Śiva as the Pati who alone grants liberation beyond mere valor.

By naming Śiva as Girīśa, the verse points to Saguna Śiva—personally encountered in līlā and battle—whom devotees worship through liṅga-upāsanā; remembrance of Śiva in any state becomes a doorway from outward action to inward devotion.

The key practice implied is smaraṇa (constant remembrance) of Śiva; as a practical Shaiva takeaway, one may pair this with japa of the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya” to transform agitation into devotion.