Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

इन्द्रजितः कर्माननुष्ठानात् उत्थाय हनूमन्तं प्रति प्रस्थानम् / Indrajit Abandons the Unfinished Rite and Moves Against Hanuman

तमप्रतिमसंस्थानैश्शरैश्शत्रुनिवारणैः ।जीवितान्तकरैर्घोरैःसौमित्रेरावणिंजहि ।।।।

tam apratima-saṃsthānaiḥ śaraiḥ śatru-nivāraṇaiḥ |

jīvitānta-karair ghoraiḥ saumitre rāvaṇiṃ jahi ||

萨乌弥特里啊,以无与伦比、可怖的利箭击杀罗伐尼——那能遏止敌军、断绝性命的凶猛箭矢。

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अप्रतिमसंस्थानैःwith incomparable-shaped
अप्रतिमसंस्थानैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Roota-pratima + saṃsthāna (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण शरैः इति; नञ्-तत्पुरुष: अप्रतिमं संस्थानं येषाम् (of incomparable form/structure)
शरैःwith arrows
शरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootśara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
शत्रुनिवारणैःenemy-warding
शत्रुनिवारणैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootśatru + nivāraṇa (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण शरैः इति; षष्ठी-तत्पुरुष: शत्रूणां निवारणैः (that ward off enemies)
जीवितान्तकरैःlife-ending
जीवितान्तकरैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootjīvita + anta + kara (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण शरैः इति; तत्पुरुष: जीवितस्य अन्तं कुर्वन्ति ये (life-ending)
घोरैःdreadful
घोरैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootghora (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण शरैः इति
सौमित्रेO Saumitra (Lakshmana)
सौमित्रे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootsaumitra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
रावणिम्Ravana's son
रावणिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāvaṇi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; रावणस्य अपत्यं (patronymic)
जहिkill
जहि:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√han (धातु)
Formलोट्-लकार, मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Lakshmana, who had auspicious marks, on hearing Vibheeshana rained showers of arrows on Ravana's son.

V
Vibhīṣaṇa
L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
S
Sumitrā
R
Rāvaṇi (Indrajit)
A
arrows (śara)

FAQs

Dharma legitimizes force when it is necessary to stop a grave wrongdoer; the aim is protection and restoration of order, not cruelty.

Vibhīṣaṇa urges Lakṣmaṇa to kill Indrajit using powerful arrows, as Indrajit poses an immediate lethal threat.

Protective responsibility—Lakṣmaṇa is called to act as a guardian of the righteous side through decisive strength.