Previous Verse
Next Verse

Shloka 46

शक्तिप्रहारः

Ravana’s Shakti Javelin and Lakshmana’s Wounding

क्ष्मणंपरिवार्यैवतिष्ठध्वंवानरोत्तमाः ।।।।पराक्रमस्यकालोऽयंसम्प्राप्तोमेचिरेप्सितः ।पापात्मायंदशग्रीवोवध्यतांपापनिश्चयः ।।।।काङ्क्षितस्स्तोककस्येवघर्मान्तेमेघदर्शनम् ।

lakṣmaṇaṃ parivāryaiva tiṣṭhadhvaṃ vānarottamāḥ |

parākramasya kālo 'yaṃ samprāpto me cirepsitaḥ |

pāpātmāyaṃ daśagrīvo vadhyatāṃ pāpaniścayaḥ |

kāṅkṣitas stokakasyeva gharmānte meghadarśanam ||

“婆那罗中的最杰出者啊,你们务必环护罗什曼那。那久盼的英勇时刻已临到我。愿这罪恶的十首者达沙格利婆、怀恶念而立恶志者,被诛灭。正如渴望雨云的查塔卡鸟在暑尽之时见云而欢喜,这一刻也终于来到我面前。”

लक्ष्मणम्Lakshmana
लक्ष्मणम्:
कर्म (Karma/Object of 'परिवार्य')
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परिवार्यhaving surrounded
परिवार्य:
पूर्वकाल (Prior action; adverbial)
TypeVerb
Rootपरि + वृ (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); अर्थः 'परितः कृत्वा/आवृत्य' (having surrounded)
एवindeed, just
एव:
अवधारण (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण-अव्यय (emphatic particle)
तिष्ठध्वम्stand, remain
तिष्ठध्वम्:
आज्ञार्थक-क्रिया (Command)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), बहुवचन; आत्मनेपद
वानरोत्तमाःO best of Vanaras
वानरोत्तमाः:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootवानर + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुष-प्राय (best among monkeys); पुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative/Nominative form), बहुवचन
पराक्रमस्यof valor
पराक्रमस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootपराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
कालःtime
कालः:
कर्ता/विषय (Subject)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अयम्this
अयम्:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'कालः' इत्यस्य विशेषणम्
सम्प्राप्तःhas arrived
सम्प्राप्तः:
विधेय (Predicate)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + आप् (धातु) + त (क्त/PPP)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकाले (PPP used predicatively); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'कालः' इत्यस्य विधेय
मेfor me / my
मे:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-एकवचन रूप (Genitive/Dative 'me'); अत्र षष्ठी (for me/of me)
चिरfor long
चिर:
क्रियाविशेषण (Temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootचिर (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
ईप्सितःdesired
ईप्सितः:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootईप्सित (प्रातिपदिक; √आप्/ईप्स्-भाव)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (desired); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'कालः' इत्यस्य विशेषणम्
पापात्माsinful-souled
पापात्मा:
विशेषण (Adjectival)
TypeNoun
Rootपाप + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: पापः आत्मा यस्य/पापात्मा; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'दशग्रीवः' इत्यस्य विशेषणम्
अयम्this
अयम्:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'दशग्रीवः' इत्यस्य विशेषणम्
दशग्रीवःthe ten-necked (Ravana)
दशग्रीवः:
कर्ता/विषय (Subject)
TypeNoun
Rootदश + ग्रीव (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: दश ग्रीवाः यस्य; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वध्यताम्let (him) be killed
वध्यताम्:
विधेय (Injunctive predicate)
TypeVerb
Rootवध् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative/optative-like injunction), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive): 'let him be slain'
पापनिश्चयःof sinful resolve
पापनिश्चयः:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootपाप + निश्चय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: पापः निश्चयः यस्य/पाप-निश्चयः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'दशग्रीवः' इत्यस्य विशेषणम्
काङ्क्षितःlonged for
काङ्क्षितः:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootकाङ्क्ष् (धातु) + त (क्त/PPP)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (longed for); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'मेघदर्शनम्' इत्यस्य विशेषणम्
स्तोककस्यof the chataka bird
स्तोककस्य:
उपमान-सम्बन्ध (Genitive of comparison)
TypeNoun
Rootस्तोकक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
इवlike
इव:
उपमा (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)
घर्मान्तेat the end of summer/heat
घर्मान्ते:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Time-location)
TypeNoun
Rootघर्मान्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: घर्मस्य अन्तः; पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
मेघदर्शनम्sight of clouds
मेघदर्शनम्:
कर्ता/विषय (Subject—elliptic: 'is (like)')
TypeNoun
Rootमेघ + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: मेघस्य दर्शनम्; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (उपमेय)

Not minding the arrows struck, Rama embraced Lakshmana and spoke to Hanumantha and the great Vanara Sugriva.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Vānaras
R
Rāvaṇa (Daśagrīva)
C
Clouds (megha)

FAQs

Dharma is the union of protection and justice: Rāma commands care for Lakṣmaṇa (duty to one’s own) while committing to punish wrongdoing (duty to the world’s moral order).

With Lakṣmaṇa critically wounded, Rāma instructs the Vānaras to guard him and declares his intent to slay Rāvaṇa immediately.

Rāma’s niścaya (firm resolve) and dharma-yukta śaurya (valor aligned with righteousness) are emphasized.