HomeRamayanaBala KandaSarga 65Shloka 17
Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

विश्वामित्रस्य ब्राह्मर्षित्वप्राप्तिः

Viśvāmitra Attains Brahmarṣi Status

कालाग्निना यथापूर्वं त्रैलोक्यं दह्यतेऽखिलम्।देवराज्यं चिकीर्षेत दीयतामस्य यन्मतम्।।।।

kālāgninā yathāpūrvaṃ trailokyaṃ dahyate 'khilam | devarājyaṃ cikīrṣet dīyatām asya yan matam ||

三界尽皆燃烧,宛如劫末之火焚尽万有。纵使他欲求天神之王权,也当赐与他所意欲的一切。

tataḥthen, thereafter
tataḥ:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formदेश/कालार्थक-अव्यय (thereafter/from that)
sura-gaṇāḥhosts of gods
sura-gaṇāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsura + gaṇa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास ‘सुराणां गणाः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
sarveall
sarve:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (qualifies sura-gaṇāḥ)
pitāmaha-purogamāḥwith Brahmā at the forefront
pitāmaha-purogamāḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootpitāmaha + purogama (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास ‘पितामहः पुरोगमः येषाम्’ (with Brahmā in front); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (qualifies sura-gaṇāḥ)
viśvāmitramViśvāmitra
viśvāmitram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootviśvāmitra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
mahātmānamgreat-souled
mahātmānam:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootmahā + ātman (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास ‘महान् आत्मा’ (great-souled); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifies viśvāmitram)
madhuramsweet
madhuram:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootmadhura (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (qualifies vākyam)
vākyamwords, speech
vākyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvākya (प्रातिपदik)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
abruvanspoke
abruvan:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (ब्रू धातु)
Formलङ् (imperfect/past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन

All the three worlds are burning as though with the fire Pralaya (dissolution). His desire may be granted even if he wants to rule the kingdom of the gods.

T
Trailokya (three worlds)
K
Kālāgni (fire of dissolution)
V
Vishvamitra (implied)

FAQs

Dharma prioritizes protection of the many: to preserve the world, authority may choose conciliation—granting a boon—over escalation and ruin.

The gods, fearing pralaya-like destruction, propose granting Viśvāmitra even the highest status if that will avert catastrophe.

Pragmatic responsibility—placing universal welfare above pride or rivalry.