HomeRamayanaBala KandaSarga 56Shloka 14
Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

बालकाण्ड ५६: विश्वामित्र–वसिष्ठ अस्त्रसंघर्षः

Visvamitra and Vasistha: Contest of Divine Weapons

तदस्त्रमुद्यतं दृष्ट्वा देवास्साग्निपुरोगमा:।।।।देवर्षयश्च सम्भ्रान्तागन्धर्वास्समहोरगा:।त्रैलोक्यमासीत्सन्तप्तं ब्रह्मास्त्रे समुदीरिते।।।

tad astram udyataṃ dṛṣṭvā devāḥ sāgnipurogamāḥ | devarṣayaś ca sambhrāntā gandharvāḥ saha mahoragāḥ || 1.56.14 ||

见那兵器被举起,诸天——以火神阿耆尼为首——连同天仙圣者、乾闼婆与大蛇众,皆惊惶不安。

तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular); विशेषणम् (अस्त्रम् इति)
अस्त्रम्weapon
अस्त्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
उद्यतम्raised/brandished
उद्यतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootउद् + यम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle: 'raised/brandished'); नपुंसकलिङ्ग (neuter), द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular); विशेषणम् (अस्त्रम् इति)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (क्रिया-अनुबन्ध/पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु) + त्वा (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive): 'having seen'
देवाःthe gods
देवाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
साग्निपुरोगमाःwith Agni leading
साग्निपुरोगमाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस + अग्नि + पुरोगम (प्रातिपदिक-समूह)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); बहुव्रीहि: 'अग्निः पुरोगमः येषाम् ते' (having Agni in the forefront); विशेषणम् (देवाः इति)
देवर्षयःdivine sages
देवर्षयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव + ऋषि (प्रातिपदिक-द्वय)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); कर्मधारय ('divine sages')
and
:
None (असम्बद्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
सम्भ्रान्ताःagitated/alarmed
सम्भ्रान्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + भ्रम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); विशेषणम् (देवर्षयः/गन्धर्वाः इत्यादि)
गन्धर्वाःgandharvas
गन्धर्वाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगन्धर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
together with
:
None (सह-अर्थ)
TypeIndeclinable
Rootस (अव्यय/उपसर्गार्थे सह)
Formसह-अर्थक अव्यय (prefix-like 'with')
महोरगाःgreat serpents
महोरगाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + उरग (प्रातिपदिक-द्वय)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); कर्मधारय ('great serpents')
त्रैलोक्यम्the three worlds
त्रैलोक्यम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि + लोक (प्रातिपदिक-द्वय)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); द्विगु-समास ('three worlds' as a collective)
आसीत्was/became
आसीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular); परस्मैपद (Parasmaipada)
सन्तप्तम्distressed/tormented
सन्तप्तम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + तप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग (neuter), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेषणम् (त्रैलोक्यम् इति)
ब्रह्मास्त्रेwhen the Brahmāstra
ब्रह्मास्त्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootब्रह्म + अस्त्र (प्रातिपदिक-द्वय)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular); षष्ठी-तत्पुरुष ('in/when the Brahmā-weapon')
समुदीरितेhaving been discharged
समुदीरिते:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसम् + उद् + ईर् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग (neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular); विशेषणम् (ब्रह्मास्त्रे इति): 'when it was discharged/raised'

All the devatas, with Agni in the forefront, divine rishis, great uragas and gandharvas were agitated seeing the Brahmastra raised. When Brahmastra was discharged, the three worlds became distressed.

B
Brahmāstra (implied by context)
D
Devas
A
Agni
D
Devarṣis
G
Gandharvas
M
Mahoragas (Nāgas/serpents)

FAQs

Dharma includes safeguarding cosmic order; when ultimate weapons are invoked, even divine beings tremble—implying such power must be used only with strict moral necessity.

As the Brahmāstra is raised, the wider cosmos reacts: gods, sages, celestial musicians, and nāgas become alarmed.

The verse emphasizes reverence for limits: recognition (by all beings) that certain powers are catastrophic if misused.