HomeRamayanaBala KandaSarga 43Shloka 16
Previous Verse
Next Verse

Shloka 16

गङ्गावतरणम्

The Descent of the Gaṅgā and Bhagiratha’s Fulfilment

मत्स्यकच्छपसङ्घैश्च शिंशुमारगणैस्तदा।।।।पतद्भि: पतितैश्चान्यैर्व्यरोचत वसुन्धरा।

matsya-kacchapa-saṅghaiś ca śiṃśumāra-gaṇais tadā | patadbhiḥ patitaiś cānyair vyarocata vasundharā ||

那时大地熠熠生辉,满布鱼群与龟鳖之众,又有尸摩舒摩罗(江豚)成群,以及其他生灵——有的正坠落,有的已坠落——在那降临之际交相映现。

मत्स्यकच्छपसङ्घैःby shoals of fish and turtles
मत्स्यकच्छपसङ्घैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमत्स्य + कच्छप + सङ्घ (प्रातिपदिक-त्रय)
Formद्वन्द्व-समासः (copulative): 'मत्स्याश्च कच्छपाश्च (तेषां) सङ्घाः'; पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/करण), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
शिंशुमारगणैःby groups of śiṃśumāras (aquatic animals)
शिंशुमारगणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशिंशुमार + गण (प्रातिपदिक-द्वय)
Formतत्पुरुष-समासः: 'शिंशुमाराणां गणाः'; पुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्
तदाthen
तदा:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकाल-अव्ययम् (adverb: then)
पतद्भिःby (those) falling
पतद्भिः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootपत् (धातु) + शतृ (कृदन्त-प्रत्यय)
Formशतृ-प्रत्ययान्तः वर्तमान-कर्तरि (present active participle); तृतीया, बहुवचनम्; प्राणिभिः इत्यर्थे करणत्वेन
पतितैःby (those) fallen
पतितैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootपत् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्तः (past participle); तृतीया, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
अन्यैःby other (creatures)
अन्यैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्; 'अन्यैः (प्राणिभिः)' इत्यर्थे
व्यरोचतshone
व्यरोचत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि+रुच् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
वसुन्धराthe earth
वसुन्धरा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसुन्धरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्

Then devarshis, gandharvas, yakshas and hosts of siddhas looked on with astonishment at Ganga falling from the sky and descending on the earth.

E
earth (vasundharā)
F
fish (matsya)

FAQs

Dharma includes reverence for life and ecological wholeness: the sacred descent is depicted as involving many beings, not humans alone.

As Gaṅgā descends and rushes onward, aquatic beings appear in the spectacle, making the earth seem radiant.

Awe and attentiveness to the sacred (bhakti/ādarśa) implied in witnessing nature’s divine dimension.