HomeRamayanaBala KandaSarga 18Shloka 3
Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

पुत्रजन्मोत्सवः — Birth of the Princes and Viśvāmitra’s Arrival

Bālakāṇḍa 18

यथार्हं पूजितास्तेन राज्ञा वै पृथिवीश्वरा:।मुदिता: प्रययुर्देशान्प्रणम्य मुनिपुङ्गवम्।।।।

yathārhaṁ pūjitās tena rājñā vai pṛthivīśvarāḥ |

muditāḥ prayayuḥ deśān praṇamya munipuṅgavam ||

诸地之主既蒙国王依礼敬奉,皆心怀欢喜,礼拜最上仙贤(婆悉吒)后,各自返回本国。

यथार्हम्duly / as appropriate
यथार्हम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा-अर्ह (अव्ययीभाव-प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; क्रियाविशेषण (adverb): 'as is proper'
पूजिताःhaving been honored
पूजिताः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootपूजित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √पूज्)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मणि/भावे (having been honored)
तेनby him
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
राज्ञाby the king
राज्ञा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (emphatic particle)
पृथिवीश्वराःkings (lords of the earth)
पृथिवीश्वराः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपृथिवी-ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पृथिव्याः ईश्वराः)
मुदिताःpleased
मुदिताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमुदित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √मुद्)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
प्रययुःwent / departed
प्रययुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√या (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; धातु: √या (to go) उपसर्ग: प्र
देशान्to (their) lands
देशान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
प्रणम्यhaving bowed to
प्रणम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootप्र-√नम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): 'having bowed'; धातु: √नम्, उपसर्ग: प्र
मुनिपुङ्गवम्the best of sages
मुनिपुङ्गवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि-पुङ्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मुनीनां पुङ्गवः)

Having been honoured by the king (Dasaratha) in a be fitting manner, the highly pleased lords of the earth (kings) made obeisance to the best of sages (Vasishta) and returned to their own countries.

D
Daśaratha
V
Vasiṣṭha

FAQs

Dharma of rulership includes proper honor to guests and reverence to sages: political power is shown as subordinate to spiritual authority and etiquette.

After being received and honored, visiting kings take leave and return home, paying respects to Vasiṣṭha.

Daśaratha’s propriety in honoring others, and the kings’ humility in bowing to a sage.