Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 63, Shloka 38

दशरथस्य शोकानुचिन्तनं शब्धवेधि-दोषस्मरणं च

Daśaratha’s grief, karmic reflection, and the remembered ‘śabdavedhī’ misdeed

तं देशमहमागम्य दीनसत्त्वस्सुदुर्मनाः।अपश्यमिषुणा तीरे सरय्वास्तापसं हतम्।।2.63.38।।अवकीर्ण जटाभारं प्रविद्धकलशोदकम्।पांसुशोणितदिग्धाङ्गं शयानं शल्यपीडितम्।।2.63.39।।

taṃ deśam aham āgamya dīnasattvaḥ sudurmanāḥ | apaśyam iṣuṇā tīre sarayvāḥ tāpasaṃ hatam || 2.63.38 || avakīrṇajaṭābhāraṃ praviddhakalaśodakam | pāṃsuśoṇitadigdhāṅgaṃ śayānaṃ śalyapīḍitam || 2.63.39 ||

我拖着疲惫的身躯,怀着沉重的心情来到那里,看见萨拉尤河岸边有一位苦行者被我的箭射倒——他蓬乱的长发散落,水壶被甩在一旁,四肢沾满尘土和鲜血,正因箭伤而痛苦地躺在地上。

तम्that
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular
देशम्place
देशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formप्रथमा एकवचन; Nominative singular
आगम्यhaving reached
आगम्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + गम् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्यय (gerund), ‘having reached/going to’
दीनसत्त्वःof dejected spirit
दीनसत्त्वः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootदीन + सत्त्व (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (दीनं सत्त्वं यस्य/दीनं सत्त्वम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; Nominative singular qualifying ‘अहम्’
सुदुर्मनाःvery sorrowful
सुदुर्मनाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसु + दुर्मनस् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (सु-तीव्रता + दुर्मनस्); पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; Nominative singular qualifying ‘अहम्’
अपश्यम्I saw
अपश्यम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतन-भूत), उत्तमपुरुष, एकवचन; Imperfect ‘I saw’
इषुणाby an arrow
इषुणा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootइषु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया एकवचन; Instrumental singular
तीरेon the bank
तीरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी एकवचन; Locative singular
सरय्वाःof the Sarayu
सरय्वाः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसरयू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी एकवचन; Genitive singular
तापसम्ascetic
तापसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular
हतम्struck/killed
हतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग द्वितीया एकवचन; Accusative singular qualifying ‘तापसम्’
अवकीर्णजटाभारम्with scattered mass of matted hair
अवकीर्णजटाभारम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअवकीर्ण + जटा + भार (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अवकीर्णः जटाभारः यस्य/अवकीर्ण-जटाभार); पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular qualifying ‘तापसम्’
प्रविद्धकलशोदकम्with the pitcher-water spilled/thrown away
प्रविद्धकलशोदकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रविद्ध + कलश + उदक (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (प्रविद्धः कलशः, तस्य उदकम्/कलशोदकं; or ‘whose pitcher-water was spilled’); पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular qualifying ‘तापसम्’
पांसुशोणितदिग्धाङ्गम्whose body was smeared with dust and blood
पांसुशोणितदिग्धाङ्गम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपांसु + शोणित + दिग्ध + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (पांसु-शोणितेन दिग्धानि अङ्गानि यस्य); पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular qualifying ‘तापसम्’
शयानम्lying
शयानम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशी (धातु)
Formकृदन्त (शतृ/शानच्-प्रत्यय, वर्तमानकालिक), पुंलिङ्ग द्वितीया एकवचन; Accusative singular ‘lying’
शल्यपीडितम्pierced/tormented by the arrow-head
शल्यपीडितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशल्य + पीडित (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formतत्पुरुष (शल्येन पीडितः); पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; Accusative singular qualifying ‘तापसम्’

With dissipated energy and intensely troubled mind, I reached the bank of river Sarayu and there I saw the ascetic lying struck by the arrow and with scattered locks of hair. The water pitcher was thrown away and his body smeared with blood and dust as he lay on the ground.

D
Daśaratha
S
Sarayū
A
ascetic (tāpasa/Śravaṇa)
A
arrow

FAQs

The verse underscores the dharmic gravity of unintended violence: even accidental harm to the innocent (especially an ascetic) is a profound ethical rupture that demands recognition, remorse, and responsibility.

Daśaratha approaches the source of the voice and discovers the wounded ascetic youth on the Sarayū’s bank, confirming that his shot has struck a blameless person.

Truth-facing courage (satya toward oneself): the king does not avert his eyes; he confronts the reality of harm, which becomes the basis for later confession and consequence.