Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

Puruṣottama-kṣetra Māhātmya: Śveta-Mādhava & Matsya-Mādhava; Mārkaṇḍeya-tīrtha Mārjana and Bath Liturgy

योगं प्राप्य हरेः पश्चात्ततो मोक्षमवाप्नुयात् । मत्स्यमाधवमाहात्म्यं मया ते परिकीर्तितम् ॥ १९ ॥

yogaṃ prāpya hareḥ paścāttato mokṣamavāpnuyāt | matsyamādhavamāhātmyaṃ mayā te parikīrtitam || 19 ||

既得与哈利相应之瑜伽,继而便证得解脱(mokṣa)。我已为你宣说鱼化身摩达婆(Matsya-Mādhava)的神圣功德与伟大(māhātmya)。

योगम्yoga/union (spiritual discipline)
योगम्:
कर्म (द्वितीया)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
पूर्वकाल (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वक्रिया
हरेःof Hari
हरेः:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
क्रियाविशेषण (काल)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formकाल/क्रम-अव्यय (adverb: afterwards)
ततःthen/thereafter
ततः:
क्रियाविशेषण (हेतु/क्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्/ततः (from that/then)
मोक्षम्liberation
मोक्षम्:
कर्म (द्वितीया)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
अवाप्नुयात्may obtain
अवाप्नुयात्:
क्रिया (मुख्य)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
मत्स्यमाधवमाहात्म्यम्the greatness (mahatmya) of Matsya-Mādhava
मत्स्यमाधवमाहात्म्यम्:
कर्म/विषय (उक्तेः)
TypeNoun
Rootमत्स्यमाधव (प्रातिपदिक) + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
मयाby me
मया:
कर्ता (तृतीया—कर्तृकरणभाव)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
तेto you
ते:
सम्प्रदान (चतुर्थी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, चतुर्थी/षष्ठी-विभक्ति (4th/6th), एकवचन; अत्र सम्प्रदानार्थे (to you)
परिकीर्तितम्has been proclaimed/described
परिकीर्तितम्:
कर्म-विशेषण (कर्म)
TypeVerb
Rootपरि + कीर्त् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘माहात्म्यम्’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

H
Hari (Vishnu)
M
Matsya-Madhava

FAQs

It declares that realization/union with Hari (Vishnu) culminates in moksha, and it closes the narration of the Matsya-Mādhava tīrtha-māhātmya by affirming liberation as the highest fruit.

By centering the goal on Hari, it implies that devotion to Vishnu matures into yoga (steadfast inner union), and from that perfected devotion arises liberation.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa, Jyotiṣa, or Kalpa) is taught in this verse; it functions as a phala-śruti style conclusion emphasizing moksha as the fruit of Hari-centered practice.