Shloka 18

मत्स्यमाधवमासाद्य दुराधर्षो भवेन्नरः । दाता भोक्ता भवेद्योद्धा वैष्णवः सत्यसंगरः ॥ १८ ॥

matsyamādhavamāsādya durādharṣo bhavennaraḥ | dātā bhoktā bhavedyoddhā vaiṣṇavaḥ satyasaṃgaraḥ || 18 ||

亲近并礼敬鱼化身摩达婆(Matsya-Mādhava),人便无可摧伏。其人能慷慨施与,亦能如法受用;成为战士、成为毗湿奴信徒(Vaiṣṇava),其征战与真理相应。

मत्स्यमाधवम्Matsya-Mādhava
मत्स्यमाधवम्:
कर्म (द्वितीया)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक) + माधव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
आसाद्यhaving approached/attained
आसाद्य:
पूर्वकाल (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ + सद् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वक्रिया
दुराधर्षःhard to overpower/unyielding
दुराधर्षः:
कर्तृ-विशेषण (कर्ता)
TypeAdjective
Rootदुर् (उपसर्ग/अव्यय) + आधर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; ‘नरः’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
भवेत्would become
भवेत्:
क्रिया (मुख्य)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
नरःa man/person
नरः:
कर्ता (कर्तृ)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
दाताa giver
दाता:
कर्ता-सम्बन्धी (गुण)
TypeNoun
Rootदा (धातु)
Formतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘नरः’ इति समानाधिकरणम्
भोक्ताan enjoyer/eater
भोक्ता:
कर्ता-सम्बन्धी (गुण)
TypeNoun
Rootभुज् (धातु)
Formतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरणम्
भवेत्would become
भवेत्:
क्रिया (मुख्य)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
योद्धाa warrior
योद्धा:
कर्ता-सम्बन्धी (गुण)
TypeNoun
Rootयुध् (धातु)
Formतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरणम्
वैष्णवःa devotee of Vishnu
वैष्णवः:
कर्ता-सम्बन्धी (गुण)
TypeNoun
Rootवैष्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरणम्
सत्यसंगरःtrue in battle / of truthful combat
सत्यसंगरः:
कर्तृ-विशेषण (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसत्य (प्रातिपदिक) + संगार/संगर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘वैष्णवः/नरः’ इति विशेषणम्

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: bhakti

V
Vishnu
M
Matsya
M
Madhava

FAQs

It presents Matsya-Mādhava worship as a tirtha-based refuge in Vishnu that transforms character—granting strength, dharmic prosperity, and commitment to truth, not merely worldly power.

Bhakti is framed as approaching and taking shelter of Vishnu (āsādya), which naturally yields Vaiṣṇava identity and virtues like dāna (generosity) and satya (truth), indicating inner refinement through devotion.

The verse functions as a phala-śruti commonly used in ritual contexts—guiding tirtha-yātrā and worship results—rather than teaching a specific Vedanga like Vyākaraṇa or Jyotiṣa.