Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Genealogies from Dakṣa’s Daughters: Ṛṣi Lines, Agni-Forms, Pitṛ Classes, and the Transition to Manu’s Progeny

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे एकादशो ऽध्यायः सूत उवाच भृगोः ख्यात्यां समुत्पन्ना लक्ष्मीर्नारायणप्रिया / देवौ धाताविधातारौ मेरोर्जामातरौ तथा

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge ekādaśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca bhṛgoḥ khyātyāṃ samutpannā lakṣmīrnārāyaṇapriyā / devau dhātāvidhātārau merorjāmātarau tathā

至此,《圣龟摩补罗那》六千颂本(Ṣaṭsāhasrī Saṃhitā)前分第十一章圆满。苏多说道:由婆利古(Bhṛgu)与迦耶底(Khyāti)诞生了吉祥天女拉克希米(Lakṣmī),为那罗延那(Nārāyaṇa)所钟爱;又有二神达塔(Dhātā)与毗达塔(Vidhātā),亦成为梅鲁(Meru)的女婿。

इतिthus
इति:
Discourse marker (वाक्य-चिह्न)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण-समाप्ति/इत्यर्थक (quotative/end marker)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (नामधेय), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
षट्-साहस्त्र्याम्in the six-thousand (verses)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषट् (संख्या) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (numerical), स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘संहितायाम्’ विशेषणम्
संहितायाम्in the compendium/saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
पूर्व-विभागेin the former section
पूर्व-विभागे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास, पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
एकादशःeleventh
एकादशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकादश (प्रातिपदिक/संख्या)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘अध्यायः’ विशेषणम् (ordinal)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect/परोक्षभूत), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
भृगोःof Bhṛgu
भृगोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभृगु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
ख्यात्याम्in (his wife) Khyāti
ख्यात्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootख्याति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
समुत्पन्नाborn, arisen
समुत्पन्ना:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + उत् + पद् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘लक्ष्मीः’ विशेषणम्
लक्ष्मीःLakṣmī
लक्ष्मीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नारायण-प्रियाbeloved of Nārāyaṇa
नारायण-प्रिया:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनारायण (प्रातिपदिक) + प्रिया (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: ‘नारायणस्य प्रिया’), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘लक्ष्मीः’ विशेषणम्
देवौtwo gods
देवौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन
धाताDhātā
धाता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्वस्य प्रथमाङ्ग (paired with विधाता)
विधाताVidhātā
विधाता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्वस्य द्वितीयाङ्ग
मेरोःof Meru
मेरोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमेरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
जामातरौtwo sons-in-law
जामातरौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजामातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन
तथाalso, likewise
तथा:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/उपमानार्थक क्रियाविशेषण

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

K
Kūrma Purāṇa
S
Sūta
B
Bhṛgu
K
Khyāti
L
Lakṣmī
N
Nārāyaṇa
D
Dhātā
V
Vidhātā
M
Meru

FAQs

This verse is primarily genealogical rather than metaphysical: it identifies Lakṣmī as inseparably ‘beloved of Nārāyaṇa,’ implying a Purāṇic theology where the Supreme (Nārāyaṇa) is accompanied by Śrī (Lakṣmī) as His intrinsic power (śakti), though it does not directly define Ātman.

No explicit Yoga practice is taught in this śloka. Its function is to situate later teachings (including the Kurma Purana’s Yoga and dharma sections) within a sacred cosmological and genealogical framework that supports devotion (bhakti) and ritual orientation.

This specific verse focuses on Vaiṣṇava theology (Lakṣmī as Nārāyaṇa’s beloved) and cosmological lineage; it does not mention Śiva directly. In the broader Kurma Purāṇa, such theistic statements coexist with Śaiva teachings, supporting a synthesis rather than sectarian exclusion.