Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Dashama Skandha, Shloka 23

The Brāhmaṇas’ Wives Blessed (Brāhmaṇa-patnī-prasāda) — Ritualism Humbled by Bhakti

प्राय:श्रुतप्रियतमोदयकर्णपूरै- र्यस्मिन् निमग्नमनसस्तमथाक्षिरन्ध्रै: । अन्त: प्रवेश्य सुचिरं परिरभ्य तापं प्राज्ञं यथाभिमतयो विजहुर्नरेन्द्र ॥ २३ ॥

prāyaḥ-śruta-priyatamodaya-karṇa-pūrair yasmin nimagna-manasas tam athākṣi-randraiḥ antaḥ praveśya su-ciraṁ parirabhya tāpaṁ prājñaṁ yathābhimatayo vijahur narendra

人中王啊,那些婆罗门之妻久闻奎师那——她们的至爱——的荣耀;其颂赞成了她们耳畔恒常的饰物,心念常沉浸于他。如今她们借眼之孔令他入于心中,在内里长久拥抱,遂舍离别之苦;正如智者拥抱最内在的觉知而放下虚我之忧。

प्रायःmostly / generally
प्रायः:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रायस् (अव्ययभाव)
Formअव्यय (adverb)
श्रुत-प्रियतम-उदय-कर्णपूरैःthrough the ear-ornaments of the rise of (their) most-beloved, heard of (before)
श्रुत-प्रियतम-उदय-कर्णपूरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootश्रुत + प्रियतम + उदय + कर्णपूर (प्रातिपदिक); समासः
Formबहुपद-तत्पुरुष; पुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचनम् (Masculine, Instrumental, Plural)
यस्मिन्in whom
यस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग/नपुंसक, सप्तमी विभक्ति, एकवचनम् (Locative, Singular)
निमग्न-मनसःwhose minds were immersed (in Him)
निमग्न-मनसः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि-मज्ज् (धातु) + क्त (कृदन्त) + मनस् (प्रातिपदिक); समासः
Formतत्पुरुष (निमग्नं मनः येषाम्); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम् (Feminine, Nominative, Plural) — स्त्रियः इत्यर्थे
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचनम् (Masculine, Accusative, Singular)
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (particle/conjunction)
अक्षि-रन्ध्रैःthrough the openings of the eyes
अक्षि-रन्ध्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअक्षि + रन्ध्र (प्रातिपदिक); समासः
Formषष्ठी/तत्पुरुष (अक्ष्णोः रन्ध्राणि); नपुंसकलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचनम् (Neuter, Instrumental, Plural)
अन्तःwithin
अन्तः:
Desha (देश/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्तः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
प्रवेश्यhaving entered
प्रवेश्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootप्र-विश् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वक्रिया
सु-चिरम्for a long time
सु-चिरम्:
Kala (काल/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसु + चिर (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव)
Formअव्ययीभाव (सु + चिरम्) क्रियाविशेषणम्
परिरभ्यhaving embraced
परिरभ्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootपरि-रभ् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
तापम्distress / burning pain
तापम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचनम् (Masculine, Accusative, Singular)
प्राज्ञम्intense / wise (here: profound)
प्राज्ञम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootप्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचनम् (Masculine, Accusative, Singular) — तापम् इति विशेषणम्
यथा-अभिमतयःas they wished
यथा-अभिमतयः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootयथा (अव्यय) + अभिमत (प्रातिपदिक); समासः
Formअव्ययीभाव (यथा + अभिमत) ‘as desired’; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् (Feminine, Nominative, Plural)
विजहुःthey gave up / abandoned
विजहुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-हā (धातु: हा)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुष, बहुवचनम् (3rd person plural)
नर-इन्द्रO king
नर-इन्द्र:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनर + इन्द्र (प्रातिपदिक); समासः
Formतत्पुरुष; पुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचनम्
Ś
Śrī Kṛṣṇa
B
brāhmaṇa-patnīḥ (wives of the brāhmaṇas)
M
Mahārāja Parīkṣit

FAQs

This verse says the brāhmaṇas’ wives, absorbed in Kṛṣṇa and nourished by hearing His glories, brought Him into their hearts through loving darśana and inner embrace, thereby giving up the burning distress of separation.

It poetically describes how their loving gaze (darśana), rooted in devotion and prior hearing of His qualities, carried Kṛṣṇa into their inner consciousness—culminating in heart-embrace (antar-hṛdaya-āliṅgana) and spiritual relief.

By regularly hearing Kṛṣṇa-kathā, taking darśana of Kṛṣṇa’s form (deity/holy image) with attentive love, and meditating on His qualities—letting that remembrance displace anxiety and inner heat with devotional steadiness.