Next Verse

Agni Purana — Veda-vidhana & Vamsha, Shloka 1

अध्याय १ — यजुर्विधानम्

Agni Purana, Chapter 259: Yajur-vidhāna

इत्य् आग्नेये महापुराणे ऋग्विधानं नामाष्टपञ्चाशदधिकद्विशततमो ऽध्यायः अथोनषष्ट्यधिकद्विशततमो ऽध्यायः यजुर्विधानं पुष्कर उवाच यजुर्विधानं वक्ष्यामि भुक्तिमुक्तिप्रदं शृणु ओंकारपूर्विका राम महाव्याहृतयो मताः

ity āgneye mahāpurāṇe ṛgvidhānaṃ nāmāṣṭapañcāśadadhikadviśatatamo 'dhyāyaḥ athonaṣaṣṭyadhikadviśatatamo 'dhyāyaḥ yajurvidhānaṃ puṣkara uvāca yajurvidhānaṃ vakṣyāmi bhuktimuktipradaṃ śṛṇu oṃkārapūrvikā rāma mahāvyāhṛtayo matāḥ

如是,在《阿耆尼摩诃往世书》中,名为“梨俱仪轨”(Ṛg-vidhāna)者,为第二百五十八章。今起第二百五十九章:“夜柔仪轨”(Yajur-vidhāna)。普什迦罗曰:“我将宣说夜柔仪轨——汝当谛听;此法能赐世间受用与解脱。噢,罗摩,诸大‘吠呀诃利提’(Vyāhṛti)皆被认为以音节‘唵’为先导。”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय — quotation/closure particle
आग्नेयेin the Agneya
आग्नेये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootआग्नेय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन — Loc. sg; 'अग्निसम्बन्धि'
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहापुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन — Loc. sg; कर्मधारय (महत् पुराणम्)
ऋग्विधानम्Ṛg-vidhāna (section on Ṛg rites)
ऋग्विधानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootऋक् + विधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — Nom./Acc. sg; षष्ठी-तत्पुरुष (ऋचां विधानम्)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय — नामार्थक (marker: 'named/called')
अष्टपञ्चाशत्-अधिक-द्विशततमःtwo-hundred-and-fifty-eighth
अष्टपञ्चाशत्-अधिक-द्विशततमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्ट + पञ्चाशत् + अधिक + द्विशततम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — Nom. sg; संख्यावाचक-समास (द्विशततमः + अष्टपञ्चाशदधिकः = 258th)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन — Nom. sg
अथthen; now
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय — आरम्भसूचक (then/now)
ऊनषष्टि-अधिक-द्विशततमःtwo-hundred-and-fifty-ninth
ऊनषष्टि-अधिक-द्विशततमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootऊनषष्टि + अधिक + द्विशततम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — Nom. sg; संख्यावाचक-समास (259th)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — Nom. sg
यजुर्विधानम्Yajur-vidhāna (section on Yajus rites)
यजुर्विधानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयजुस् + विधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — Nom./Acc. sg; षष्ठी-तत्पुरुष (यजुषां विधानम्)
पुष्करःPuṣkara
पुष्करः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुष्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन — Nom. sg
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद — Perfect, 3rd sg
यजुर्विधानम्Yajur-vidhāna
यजुर्विधानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयजुस् + विधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन — Acc. sg
वक्ष्यामिI will explain
वक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट् (भविष्यत्), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद — Simple future, 1st sg
भुक्ति-मुक्ति-प्रदम्granting enjoyment and liberation
भुक्ति-मुक्ति-प्रदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभुक्ति + मुक्ति + प्रद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — Acc. sg; समाहार/तत्पुरुष: (भुक्तिं च मुक्तिं च प्रददाति)
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद — Imperative, 2nd sg
ओंकार-पूर्विकाःpreceded by Oṃ
ओंकार-पूर्विकाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootओंकार + पूर्विक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन — Nom. pl; तत्पुरुष (ओंकारः पूर्वः यसाम्)
रामO Rāma
राम:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/vocative), एकवचन — Voc. sg
महाव्याहृतयःthe great utterances (vyāhṛtis)
महाव्याहृतयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + व्याहृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), बहुवचन — Nom. pl; कर्मधारय (महत्यः व्याहृतयः)
मताःare considered/held to be
मताः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन — PPP agreeing with 'महाव्याहृतयः'

Puṣkara

Vidya Category: {"primary_vidya":"Mantra","secondary_vidya":"Samanya","practical_application":"Framing Yajur-vidhāna practice: begin mantra sequences with Oṃ and the Mahāvyāhṛtis for rites aimed at both bhukti (worldly success) and mukti (liberation).","sutra_style":false}

Encyclopedic Reference: {"reference_type":"Description","entry_title":"Yajur-vidhāna: Oṃ-pūrvikā Mahāvyāhṛti-prayoga","lookup_keywords":["Yajur-vidhana","Omkara","Mahavyahriti","bhukti-mukti","Pushkara"],"quick_summary":"The Yajur-vidhāna is introduced as a practice yielding both worldly and liberative results. The Mahāvyāhṛtis are to be employed with Oṃ as the prefatory syllable."}

Concept: Mantra-prayoga can be oriented to both pravṛtti (bhukti) and nivṛtti (mukti), with Oṃ as the primordial preface and the vyāhṛtis as cosmic extensions.

Application: In japa/homa openings, prefix Oṃ before vyāhṛtis; maintain intention (saṅkalpa) aligned to desired fruit—prosperity or liberation.

Khanda Section: Veda-vidhāna (Vedic Mantra-vidhi: Ṛg-vidhāna & Yajur-vidhāna)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: Tirtha

Visual Art Cues: {"scene_description":"Puṣkara addressing Rāma, opening a ritual manual: a palm-leaf manuscript titled ‘Yajur-vidhāna’; the syllable Oṃ and the vyāhṛtis appear as luminous script above a small altar.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural, Puṣkara sage seated with manuscript, Rāma listening, stylized Oṃ glowing above, minimal altar elements, warm ochres and greens, calm didactic mood","tanjore_prompt":"Tanjore painting, Puṣkara with halo and manuscript, Rāma in royal attire, gold-leaf Oṃ motif at top, ornate frame, sacred instructional scene","mysore_prompt":"Mysore style, clean instructional composition: manuscript open showing ‘Oṃ’ and vyāhṛtis, teacher-student posture, soft pastel background, emphasis on text clarity","mughal_miniature_prompt":"Mughal miniature, courtly teacher-student discourse, fine calligraphy of Oṃ in the margin, detailed textiles, quiet scholarly atmosphere"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"contemplative","suggested_raga":"Yaman","pace":"medium","voice_tone":"instructional"}

Sandhi Resolution Notes: इत्य् → इति (य्-आगमः); 'द्विशततमो ऽध्यायः' → द्विशततमः + अध्यायः (अः + अ → ऽ); अथोनषष्ट्यधिक... → अथ + ऊनषष्टि-अधिक...; देवानाराधयेद्बुधः etc not in this verse.

Related Themes: Agni Purana 258 (Ṛg-vidhāna); Agni Purana mantra-vidhi sections on Oṃ and vyāhṛtis; Agni Purana homa-prakaraṇa where vyāhṛtis precede oblations

A
Agni Mahāpurāṇa
P
Puṣkara
R
Rāma
Ṛgveda
Y
Yajurveda
O
Oṃkāra
M
Mahāvyāhṛtis

FAQs

It introduces Yajur-vidhāna—practical rules for applying Yajurvedic mantras—and states that the Mahāvyāhṛtis are to be uttered with Oṃ as their prefix.

By shifting from Ṛg-vidhāna to Yajur-vidhāna, it shows the text cataloging multiple Vedic branches and their applied ritual procedures, a hallmark of the Agni Purāṇa’s wide-ranging, manual-like organization.

The verse frames correct mantra-procedure as yielding both bhukti (worldly welfare) and mukti (liberation), implying that disciplined Vedic recitation—beginning with Oṃ—purifies karma and supports soteriological goals.