Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

यां श्रुत्वा पापकर्मापि गच्छेद्धि परमां गतिम् । दुःखत्रयविनिर्मुक्तः सर्वातङ्कविवर्जितः

yāṃ śrutvā pāpakarmāpi gaccheddhi paramāṃ gatim | duḥkhatrayavinirmuktaḥ sarvātaṅkavivarjitaḥ

Nghe thánh truyện này, dẫu kẻ tạo nghiệp ác cũng thật sự đạt đến cảnh giới tối thượng—thoát khỏi ba thứ khổ và không còn mọi tai ách.

याम्which (her/that)
याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम् (relative pronoun, acc. sg. f.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive)
पापsinful
पाप:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
कर्मdeeds; (as) one whose deeds are sinful
कर्म:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम् (समासोत्तरपद; 'पापकर्मा' इति बहुव्रीहिः)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; अप्यर्थे/सम्भावनायाम् (particle: even/also)
गच्छेत्would go, may attain
गच्छेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; परस्मैपदम्
हिindeed
हि:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/causal particle)
परमाम्supreme
परमाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम् (agreeing with गतिम्)
गतिम्state, destination
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम्
दुःखsorrow
दुःख:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
त्रयthree
त्रय:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रय (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्या-विशेषणम्; समासाङ्गत्वेन
विनिर्मुक्तःfreed from
विनिर्मुक्तः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+निर्+मुच् (धातु) → विनिर्मुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम्
सर्वall
सर्व:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन सर्व-शब्दः (all)
आतङ्कaffliction, fear
आतङ्क:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootआतङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
विवर्जितःdevoid of
विवर्जितः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+वृज्/वर्ज् (धातु) → विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Purāṇic framing of Māhātmya narration)

Tirtha: प्रभासक्षेत्र

Type: kshetra

Listener: ऋषयः

Scene: श्रोता पापकर्म-भार-युक्तः अपि कथाश्रवणेन प्रकाशमानः; ऊपर त्रिताप-रूपक—तीन ज्वालाएँ/तीन मेघ—शान्त हो रहे हैं; पृष्ठभूमौ समुद्रतीर-प्रभास

FAQs

Śravaṇa (devout hearing) of the Māhātmya itself is purifying and can lead even the sinful toward the highest spiritual attainment.

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), praised through its Māhātmya as a liberating sacred geography.

The implied practice is śravaṇa—listening to the sacred narrative with faith as a means of gaining puṇya and freedom from suffering.