Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 32

ऋषय ऊचुः । ब्रह्महत्या कथं जाता देवेन्द्रस्य महात्मनः । कस्मिन्काले च सर्वं नो विस्तरात्सूत कीर्तय

ṛṣaya ūcuḥ | brahmahatyā kathaṃ jātā devendrasya mahātmanaḥ | kasminkāle ca sarvaṃ no vistarātsūta kīrtaya

Các hiền triết thưa rằng: “Tội brahma-hatyā (sát hại Bà-la-môn) đã phát sinh nơi Đế Thích, bậc đại tâm, như thế nào? Và xảy ra vào thời nào? Hỡi Sūta, xin kể cho chúng tôi mọi điều thật tường tận.”

ṛṣayaḥsages
ṛṣayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचनम्
ūcuḥsaid
ūcuḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु √vac)
Formलकारः लिट् (Perfect), परस्मैपदम्, पुरुषः 3 (प्रथम), वचनम् बहुवचनम्
brahma-hatyāBrahmin-slaying (sin)
brahma-hatyā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक) + hatyā (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः (brahmaṇaḥ hatyā); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचनम्
kathamhow
katham:
Sambandha/Modifier
TypeIndeclinable
Rootkatham (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक (interrogative adverb)
jātāarose / happened
jātā:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Root√jan (धातु √jan) → jāta (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचनम्; कर्मणि/भावे प्रयोगः—‘arose/occurred’
devendrasyaof Devendra (Indra)
devendrasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdeva-indra (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (devānām indraḥ); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचनम्
mahātmanaḥof the great-souled
mahātmanaḥ:
Sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootmahā-ātman (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः (mahān ātmā yasya); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचनम्; विशेषणम् (devendrasya)
kasminin which
kasmin:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-सर्वनाम, पुं/नपुंसक, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचनम्
kāletime
kāle:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkāla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचनम्
caand
ca:
Connector
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
sarvameverything
sarvam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचनम्
naḥto us / our
naḥ:
Sampradana/Sambandha (Recipient/Genitive)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी (6th/सम्बन्ध) बहुवचनस्य एन्क्लिटिक-रूपम्; ‘our/to us’
vistarātin detail
vistarāt:
Sambandha/Adverbial (Manner)
TypeNoun
Rootvistara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान-अर्थे ‘from detail’ = ‘in detail’), एकवचनम्; अव्ययीभावार्थे प्रयोगः
sūtaO Sūta
sūta:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचनम्
kīrtayatell / recount
kīrtaya:
Kriya (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Root√kīrt (धातु √kīrt)
Formलकारः लोट् (Imperative), परस्मैपदम्, पुरुषः 2 (मध्यम), वचनम् एकवचनम्

Ṛṣis (sages)

Listener: Ṛṣis

Scene: A circle of sages respectfully addresses Sūta, asking for the full account of how Indra incurred brahmahatyā and when it happened; the scene is calm but charged with ethical gravity.

S
Sūta
I
Indra (Devendra)
B
Brahmahatyā

FAQs

Even exalted beings are accountable to dharma; understanding the origin of sin and the path of expiation is essential to spiritual life.

This is a framing inquiry within the Tīrthamāhātmya; the tīrtha is developed in the subsequent narration as the means/context of purification.

None directly; the sages request a detailed account that typically culminates in tīrtha-snāna, japa, or other expiatory acts.