Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 2

पैजवन उवाच । शालिग्रामशिलायां च जगदादिः सनातनः । कथं पाषाणतां प्राप्तो गण्डक्यां तच्च मे वद । त्वत्प्रसादेन विप्रर्षे हरौ भक्तिर्दृढा भवेत् । भवंतस्तीर्थरूपा हि दर्शनात्पापहारिणः

paijavana uvāca | śāligrāmaśilāyāṃ ca jagadādiḥ sanātanaḥ | kathaṃ pāṣāṇatāṃ prāpto gaṇḍakyāṃ tacca me vada | tvatprasādena viprarṣe harau bhaktirdṛḍhā bhavet | bhavaṃtastīrtharūpā hi darśanātpāpahāriṇaḥ

Paijavana thưa: “Trong đá Śāligrāma, Đấng Chúa Tể nguyên thủy và vĩnh cửu của vũ trụ ngự hiện. Vậy Ngài đã bằng cách nào mà mang thân đá nơi sông Gaṇḍakī? Xin hãy nói cho tôi. Nhờ ân phúc của ngài, ô bậc tối thượng trong hàng Bà-la-môn, nguyện lòng sùng kính đối với Hari của tôi được kiên cố. Vì các ngài thật là những hình tướng sống của các tīrtha; chỉ cần được chiêm bái thôi, tội lỗi liền tiêu trừ.”

पैजवनःPaijavana
पैजवनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपैजवन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
शालिग्रामशिलायाम्in the Śāligram stone
शालिग्रामशिलायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशालिग्रामशिला (प्रातिपदिक) = शालिग्राम + शिला
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (शालिग्रामस्य शिला)
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
जगदादिःthe origin of the world
जगदादिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजगदादि (प्रातिपदिक) = जगत् + आदि
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; तत्पुरुषः (जगतः आदिः)
सनातनःeternal
सनातनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसनातन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; विशेषणम् (जगदादेः)
कथम्how
कथम्:
Modifier (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक क्रियाविशेषण (interrogative adverb)
पाषाणताम्stone-ness; the state of being stone
पाषाणताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाषाणता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्राप्तःhas attained; became
प्राप्तः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र√आप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कर्तरि कृदन्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृसमनाधिकरणम् (जगदादिः)
गण्डक्याम्in the Gaṇḍakī (river)
गण्डक्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगण्डकी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
तत्that (matter)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
मेto me; for me
मे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; (क्वचित् चतुर्थी-अर्थे दत्तिः)
वदtell
वद:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद, मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन
त्वत्प्रसादेनby your grace
त्वत्प्रसादेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्वत्प्रसाद (प्रातिपदिक) = त्वत् + प्रसाद
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; तत्पुरुषः (त्वत्तः प्रसादः)
विप्रर्षेO brahmin sage
विप्रर्षे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्रर्षि (प्रातिपदिक) = विप्र + ऋषि
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारयः (विप्रश्चासौ ऋषिश्च)
हरौin/for Hari
हरौ:
Adhikarana (Object of devotion/विषय-अधिकरण)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
भक्तिःdevotion
भक्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
दृढाfirm
दृढा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदृढ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; विशेषणम् (भक्तेः)
भवेत्may become
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
भवन्तःyou (honored ones)
भवन्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
तीर्थरूपाःhaving the form of a sacred ford; embodying a tīrtha
तीर्थरूपाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतीर्थरूप (प्रातिपदिक) = तीर्थ + रूप
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन; तत्पुरुषः (तीर्थस्य रूपम्)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/हेतु-सूचक (emphatic/causal particle)
दर्शनात्from (your) sight; by seeing (you)
दर्शनात्:
Apadana (Source/Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
पापहारिणःsin-removing
पापहारिणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपापहारिन् (प्रातिपदिक) = पाप + हारिन्
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन; तत्पुरुषः (पापं हरति)

Paijavana

Tirtha: Gaṇḍakī–Śāligrāma-kṣetra (source-region of Śāligrāma)

Type: river

Listener: Gālava

Scene: A king (Paijavana) with folded hands questions sage Gālava beside a flowing river; in the foreground, dark, rounded Śāligrāma stones with cakra-like markings rest on a cloth; the river Gaṇḍakī glints behind, suggesting sanctity and mystery.

P
Paijavana
Ś
Śāligrāma-śilā
J
Jagadādi (the primordial Lord)
H
Hari
G
Gaṇḍakī (river)
V
Vipra-ṛṣi (brāhmaṇa sage)

FAQs

True inquiry into sacred icons (Śāligrāma) should be paired with humility and a longing for firm devotion to Hari.

The Gaṇḍakī river is highlighted as the locus where Śāligrāma manifests, within the wider Hāṭakeśvara-kṣetra-māhātmya setting.

Implicitly, reverence to saints (darśana) and Śāligrāma-centered devotion; the verse frames a request for the origin account that grounds proper worship.