Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 15

ब्रह्मोवाच । न पुण्यं केवलं राजन्गुप्तं स्वर्गस्य साधकम् । विना निष्कल्मषां कीर्ति त्रिलोकीतलविस्तृताम्

brahmovāca | na puṇyaṃ kevalaṃ rājanguptaṃ svargasya sādhakam | vinā niṣkalmaṣāṃ kīrti trilokītalavistṛtām

Phạm Thiên phán: “Hỡi Đại vương, chỉ riêng công đức—nhất là công đức còn ẩn kín—không tự nó bảo đảm thiên giới, nếu thiếu danh tiếng thanh tịnh, không tỳ vết, vang khắp ba cõi.”

ब्रह्मBrahmā
ब्रह्म:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
पुण्यम्merit
पुण्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
केवलम्alone/only
केवलम्:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘पुण्यम्’ इति विशेषण
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन, एकवचन
गुप्तम्hidden/secret
गुप्तम्:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootगुप्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘पुण्यम्’ इति विशेषण
स्वर्गस्यof heaven
स्वर्गस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी, एकवचन
साधकम्that which accomplishes (heaven)
साधकम्:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसाधक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘पुण्यम्’ इति विशेषण
विनाwithout
विना:
Sambandha (Exclusion/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootविना (अव्यय)
Formअव्यय; उपपद-योगे पञ्चमी/द्वितीया-अर्थे (without)
निष्कल्मषाम्spotless
निष्कल्मषाम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः + कल्मष (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘कीर्तिम्’ इति विशेषण (spotless)
कीर्तिम्fame
कीर्तिम्:
Karma (Object of ‘without’/कर्म)
TypeNoun
Rootकीर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘विना’ इत्यस्य उपपद-सम्बन्ध
त्रि-लोकी-तल-विस्तृताम्spread over the surface of the three worlds
त्रि-लोकी-तल-विस्तृताम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + लोकी (प्रातिपदिक) + तल (प्रातिपदिक) + विस्तृत (कृदन्त)
Formतत्पुरुष-समास (त्रिलोकीतल = त्रयाणां लोकानां तलम्); ‘विस्तृत’ भूतकृदन्त (क्त); स्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘कीर्तिम्’ इति विशेषण

Brahmā (identified by ‘brahmovāca’)

Listener: Indradyumna

Scene: Brahmā explains with calm precision: a balance-scale motif of ‘puṇya’ versus ‘niṣkalmaṣā kīrti’ spanning the three worlds; the king listens, chastened.

B
Brahmā
I
Indradyumna
S
Svarga
T
Trilokī

FAQs

Purāṇic dharma values not only inner merit but also blameless, publicly beneficial conduct that becomes ‘kīrti’—a moral force in the world.

No specific tīrtha is mentioned; the verse teaches a general dharma principle relevant to kings and householders.

None; it is a doctrinal statement about the conditions supporting heavenly attainment.