Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 27

सूत उवाच । इति पृष्टः क्षणं ध्यात्वा प्राह दामोदरो विभुः । वत्स क्षेत्रं प्रवक्ष्यामि यत्र तप्स्यसि तत्तपः । गुप्तक्षेत्रमिति ख्यातं महीसागरसंगमे

sūta uvāca | iti pṛṣṭaḥ kṣaṇaṃ dhyātvā prāha dāmodaro vibhuḥ | vatsa kṣetraṃ pravakṣyāmi yatra tapsyasi tattapaḥ | guptakṣetramiti khyātaṃ mahīsāgarasaṃgame

Sūta nói: Được hỏi như vậy, đấng Dāmodara oai lực trầm tư trong chốc lát rồi đáp: “Hỡi con yêu, ta sẽ nói cho con vùng thánh địa nơi con sẽ thực hành khổ hạnh ấy. Nơi ấy được gọi là Guptakṣetra, tại chỗ đất liền và đại dương giao hội.”

सूतःSuta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle); वाक्यसमाप्त्यर्थक/उद्धरणसूचक
पृष्टः(having been) asked
पृष्टः:
Karta (Subject complement/कर्तृसम्बन्ध)
TypeVerb
Rootprach (धातु) + pṛṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृत् (क्त-प्रत्ययान्त) कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-भावः ‘having been asked’
क्षणम्for a moment
क्षणम्:
Kala-adhikarana (Time extent/काल)
TypeNoun
Rootkṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कालपरिमाणे (accusative of duration)
ध्यात्वाhaving thought
ध्यात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootdhyai (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having reflected/meditated’
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-āh (धातु; √ah)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
दामोदरःDamodara
दामोदरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdāmodara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
विभुःthe mighty one
विभुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootvibhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; दामोदरस्य विशेषणरूपेण (appositional)
वत्सO child/dear one
वत्स:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvatsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
क्षेत्रम्the sacred place
क्षेत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
प्रवक्ष्यामिI will tell
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-vac (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Relative location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb); देशवाचकं ‘where’
तप्स्यसिyou will perform austerity
तप्स्यसि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Roottap (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘तपः’ इत्यस्य विशेषणम्
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (tapsyasi इत्यस्य)
गुप्तक्षेत्रम्the hidden sacred place
गुप्तक्षेत्रम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgupta-kṣetra (प्रातिपदिक; गुप्त + क्षेत्र)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः ‘गुप्तं क्षेत्रम्’
इतिas
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle); नामनिर्देशे
ख्यातम्is known
ख्यातम्:
Kriya (Predicate nominal/क्रिया)
TypeVerb
Rootkhyā (धातु) + khyāta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृत् (क्त-प्रत्ययान्त) कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is known/called’
महीसागरसंगमेat the confluence of earth and ocean
महीसागरसंगमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahī-sāgara-saṅgama (प्रातिपदिक; मही + सागर + संगम)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘महीसागरयोः संगमः’ इति षष्ठी-तत्पुरुषः; अधिकरण

Sūta (narrator); within the story: Dāmodara instructs Barbarīka

Tirtha: Guptakṣetra

Type: kshetra

Scene: Sūta narrates as Dāmodara points toward a vast shoreline where waves meet firm land; the ‘Guptakṣetra’ is suggested by a partially veiled shrine/forest grove near the coast, evoking secrecy and revelation.

S
Sūta
D
Dāmodara
B
Barbarīka
G
Guptakṣetra
M
Mahī-sāgara-saṃgama (land–sea confluence)

FAQs

Spiritual power is cultivated through tapas and devotion performed in a sanctified landscape revealed by tradition and realized by guidance.

Guptakṣetra, described as located at the confluence where land meets the ocean (mahī-sāgara-saṃgama).

Performing tapas (austerity) in Guptakṣetra as the preparatory discipline for Devī worship and receiving grace.