Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 26

भ्रमतोऽपि च सर्वत्र नास्य यस्मात्पृथङ्मनः । ध्येयाद्भवति नैव स्याद्भ्रमदोषस्ततोस्य च । यच्च प्रीतिर्मयि तस्य परमा तच्छृणुष्व च

bhramato'pi ca sarvatra nāsya yasmātpṛthaṅmanaḥ | dhyeyādbhavati naiva syādbhramadoṣastatosya ca | yacca prītirmayi tasya paramā tacchṛṇuṣva ca

Dẫu đi lại khắp nơi, tâm người ấy vẫn không hề phân tán, vì luôn an trụ nơi đối tượng quán niệm; do đó lỗi lầm của sự tán loạn không khởi lên trong người ấy. Và hãy nghe thêm về tình yêu tối thượng của người ấy đối với Ta.

भ्रमतःof the wandering one
भ्रमतः:
Sambandha (Genitive)
TypeAdjective
Rootभ्रम् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त; पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘भ्रमतः’ = of one who wanders
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपवाद/सम्भावना-निपात (even)
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (and)
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (everywhere)
not
:
Sambandha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
अस्यof him/of this one
अस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
यस्मात्because of which/from which
यस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; ‘from/because of which’
पृथङ्मनःa separate mind
पृथङ्मनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपृथक् (अव्यय) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (पृथक् मनः) = separate mind
ध्येयात्from the object of meditation
ध्येयात्:
Apadana (Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootध्येय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; अपादान/हेतुअर्थ (from the object of meditation)
भवतिbecomes/is
भवति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
not
:
Sambandha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
एवat all/indeed
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (at all/indeed)
स्यात्would be
स्यात्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भ्रमदोषःfault of wandering/error
भ्रमदोषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभ्रम (प्रातिपदिक) + दोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (भ्रमस्य दोषः)
ततःtherefore
ततः:
Hetu (Reason)
TypeIndeclinable
Rootततस् (अव्यय)
Formअव्यय; परिणाम/हेतुअर्थ (therefore/from that)
अस्यof him
अस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (and)
यत्that which
यत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक (that which)
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (and)
प्रीतिःlove/affection
प्रीतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मयिin me/towards me
मयि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
परमाsupreme
परमा:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘highest/supreme’
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
शृणुष्वlisten
शृणुष्व:
Kriya (Imperative/आज्ञा)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; धातुः श्रु (to hear)
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (and)

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Scene: Nārada walks through varied landscapes—forest, city, riverbank—yet a luminous thread connects his heart to the Lord (Śiva/Īśvara); his gaze is inward, serene; the world flows around him without pulling his mind apart.

FAQs

True steadiness is inner: one can act in the world without mental fragmentation when anchored in dhyāna and devotion.

No tīrtha is mentioned in this verse; it praises contemplative stability and devotion.

No external rite is specified; the implied discipline is dhyāna (meditative fixation) and bhakti.