Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 41

एवंभूता भवंत्येव मातापितृविवर्जिताः । निर्गुणा अकुलीनाश्च कर्मभ्रष्टा निरंकुशाः

evaṃbhūtā bhavaṃtyeva mātāpitṛvivarjitāḥ | nirguṇā akulīnāśca karmabhraṣṭā niraṃkuśāḥ

Hạng người như thế quả thật trở nên như kẻ không cha không mẹ—không đức hạnh, chẳng thuộc dòng dõi cao quý, sa sút khỏi bổn phận chính đáng, và buông thả không kềm chế.

एवंभूताःsuch (of this kind)
एवंभूताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootएवं + भूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारय (एवंभूताः = एवम्-भूताः)
भवन्तिbecome/are
भवन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (emphasis)
मातापितृविवर्जिताःdeprived of mother and father
मातापितृविवर्जिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमाता + पितृ + विवर्जित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—द्वन्द्व (मातापितरौ) + तृतीया/पञ्चमी-तत्पुरुष (विवर्जिताः = वर्जिताः)
निर्गुणाःwithout virtues
निर्गुणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिर् + गुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; नञ्/निर्-प्रत्ययेन निषेधार्थ
अकुलीनाःignoble, not well-born
अकुलीनाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ + कुलीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; नञ्-पूर्वक
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
कर्मभ्रष्टाःfallen from proper conduct/duty
कर्मभ्रष्टाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootकर्मन् + भ्रष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (कर्मणः भ्रष्टाः/कर्मात् भ्रष्टाः)
निरंकुशाःunrestrained
निरंकुशाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिर् + अंकुश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; निर्-पूर्वक (अंकुशः = restraint)

Unspecified character (continuing narrative speaker; not stated in snippet)

FAQs

It warns against abandoning restraint and righteous conduct, portraying such a fall as a loss of grounding, virtue, and dharmic orientation.

Kāśī is the textual setting; this verse itself is moral commentary rather than tīrtha-glorification.

None; it is an ethical characterization.