Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 90

इदं वनमनुप्राप्तं सनाथं युष्मदंघ्रिभिः । प्रायोनभिज्ञं सर्वत्र महर्द्ध्युषितमानसम्

idaṃ vanamanuprāptaṃ sanāthaṃ yuṣmadaṃghribhiḥ | prāyonabhijñaṃ sarvatra maharddhyuṣitamānasam

“Con đến khu rừng này, nơi đây liền được phúc lành và che chở bởi chính dấu chân của các ngài. Con phần nhiều còn mù mờ mọi sự—tâm vẫn vương trong cảnh vinh hoa quyền quý.”

इदम्this
इदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; विशेषणम्
वनम्forest
वनम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
अनुप्राप्तम्reached, arrived at
अनुप्राप्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनु + प्र + आप् (धातु) → अनुप्राप्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; क्त (भूतकर्मणि)
सनाथम्having protectors
सनाथम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस + नाथ (प्रातिपदिक; सनाथ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (नाथेन सह/नाथयुक्तम्)
युष्मद्your
युष्मद्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), बहुवचन (समासे पूर्वपद-भाव)
अङ्घ्रिभिःby (your) feet
अङ्घ्रिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअङ्घ्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन
प्रायःgenerally, mostly
प्रायः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रायस्/प्रायः (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः: निपात/अव्यय-क्रियाविशेषण (generally, mostly)
अनभिज्ञम्unaware, not knowing
अनभिज्ञम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन् + अभिज्ञ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; नञ्-समास/नकार-प्रत्यय (negation)
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः: देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
महत्great
महत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन (समासे पूर्वपद)
ऋद्धिprosperity, fortune
ऋद्धि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन (समासे मध्यपद)
उषितdwelt in, inhabited
उषित:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवस् (धातु) → उषित (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन (समासे पूर्वपद); क्त (भूतकर्मणि)
मानसम्mind
मानसम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (महर्द्ध्युषितं मानसं यस्य)

Dhruva

Tirtha: Kāśī (Vārāṇasī)

Type: kshetra

Listener: munivara-s (sages)

Scene: Dhruva gestures to the forest-āśrama, declaring it protected by the sages’ feet; his expression mixes humility and lingering royal conditioning.

D
Dhruva
S
sages

FAQs

Holy association sanctifies a place, and humility—admitting one’s ignorance—is the doorway to dharma and wisdom.

The broader Kāśīkhaṇḍa glorifies Kāśī, but this verse highlights the sanctifying power of sages’ presence rather than a named tīrtha.

None explicitly; the implied practice is reverence to sages and seeking instruction.