Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

Kāmākṣā-māhātmya (Glory of Kāmākṣā) with Siddhanātha Account

तत्सिद्धपीठं समवाप्य तत्र तपस्युपादिष्ट इवास्थितोऽस्ति । तं सिद्धनाथं मनसा विचिंत्य नरो भवेत्सिद्धसमस्तकामः ॥ २५ ॥

tatsiddhapīṭhaṃ samavāpya tatra tapasyupādiṣṭa ivāsthito'sti | taṃ siddhanāthaṃ manasā viciṃtya naro bhavetsiddhasamastakāmaḥ || 25 ||

Đến được Siddhapīṭha, người ta an trú nơi ấy như thể được chỉ dạy về khổ hạnh. Ai trong tâm tưởng niệm Siddhanātha—Chúa tể các Siddha—thì sẽ thành tựu trọn vẹn mọi điều mong cầu.

तत्-सिद्ध-पीठम्that siddha-seat
तत्-सिद्ध-पीठम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + सिद्ध (प्रातिपदिक) + पीठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः ‘that accomplished/holy seat (siddha-seat)’
समवाप्यhaving attained
समवाप्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अव-आप् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); ‘having reached/attained’
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेश-अव्ययम्/adverb ‘there’
तपसिin austerity
तपसि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः (तपस्), सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; ‘in austerity’
उपादिष्टःinstructed
उपादिष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-आ-दिश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘instructed/appointed’
इवas if
इव:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् ‘as if/like’
आस्थितःremaining
आस्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-स्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘having remained/standing’
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सिद्ध-नाथम्Siddhanātha
सिद्ध-नाथम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + नाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (title)
मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; ‘with the mind’
विचिन्त्यhaving contemplated
विचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootवि-चिन्त् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); ‘having contemplated’
नरःa man/person
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; ‘would become’
सिद्ध-समस्त-कामःwith all desires fulfilled
सिद्ध-समस्त-कामः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + समस्त (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः ‘one whose all desires are fulfilled’

Narada (teaching in a tirtha-mahatmya context)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

S
Siddhapitha
S
Siddhanatha

FAQs

It teaches that a sacred tirtha (Siddhapīṭha) naturally establishes the pilgrim in tapas, and that even mental contemplation of Siddhanātha brings siddhi—inner accomplishment and the fruition of aims.

It highlights manasā-vicintana (mental remembrance/meditation) as a potent form of devotion: without elaborate external action, sincere inner contemplation of the deity at a holy place yields spiritual and worldly fulfillment.

Rather than a technical Vedanga topic, the verse emphasizes sādhanā-prayoga: tapas and manasa-upāsanā (mental worship/meditation) as practical disciplines used in tirtha practice and vrata-style observance.