HomeVamana PuranaAdh. 19Shloka 30
Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

Manifestation of KatyayaniThe Manifestation of Katyayani (Durga) and the Humbling of the Vindhya by Agastya

गत्वा वचः प्राह मुनिर्महीध्रं यास्ये महातीर्थवरं सुपुण्यम् वृद्धोस्मयशक्तश्च तवाधिरोढुं तस्माद् भवान् नीचतरो ऽस्तु सद्यः // वम्प्_19.29 इत्येवमुक्तो मुनिस्त्तमेन स नीचशृङ्गस्त्वभवन्महीध्रः समाक्रमच्चापि महर्षिमुक्यः प्रोल्लङ्घ्य विन्ध्यं त्विदमाह शैलम्

gatvā vacaḥ prāha munirmahīdhraṃ yāsye mahātīrthavaraṃ supuṇyam vṛddhosmayaśaktaśca tavādhiroḍhuṃ tasmād bhavān nīcataro 'stu sadyaḥ // VamP_19.29 ityevamukto munisttamena sa nīcaśṛṅgastvabhavanmahīdhraḥ samākramaccāpi maharṣimukyaḥ prollaṅghya vindhyaṃ tvidamāha śailam

تب مُنی پہاڑ کے پاس جا کر بولے— “میں نہایت مقدّس اور برتر مہاتیِرتھ کی طرف جا رہا ہوں۔ میں بوڑھا ہوں اور تم پر چڑھنے کی طاقت نہیں رکھتا؛ اس لیے تم فوراً نیچے ہو جاؤ۔”

gatvāhaving gone
gatvā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), पूर्वकाल (prior action), अव्ययवत् प्रयोगः
vacaḥspeech/words
vacaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
prāhasaid/spoke
prāha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+ah (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
muniḥthe sage
muniḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
mahīdhramto the mountain
mahīdhram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmahī-dhara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (mahīyāḥ dharaḥ = mountain)
yāsyeI shall go
yāsye:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootyā (धातु)
Formलुट् (Periphrastic Future), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
mahā-tīrtha-varamthe best great sacred ford/place
mahā-tīrtha-varam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmahā + tīrtha + vara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; तत्पुरुषः (mahattīrthasya varaḥ)
su-puṇyamvery holy
su-puṇyam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu + puṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (mahātīrthavaram इति)
vṛddhaḥold/aged
vṛddhaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvṛddha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (अहम्/मुनिः)
asmiI am
asmi:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
a-yaśaktaḥunable
a-yaśaktaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Roota + yaśakta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास/नकारार्थ (अशक्तः)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
tavaof you/your
tava:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottvad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
adhiroḍhumto climb (upon)
adhiroḍhum:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootadhi+ruh (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), कर्मप्रवचन/उद्देश्य (purpose)
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Roottad (प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति अव्ययीभाववत्/निपातः, हेत्वर्थ (therefore/from that reason)
bhavānyou (sir)
bhavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आदरार्थ 2nd-person pronoun (honorific)
nīcataraḥlower
nīcataraḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnīca-tara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तर्हि-प्रत्यय (comparative)
astulet (it) be / become
astu:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलोट् (Imperative/benedictive sense), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
sadyaḥimmediately
sadyaḥ:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootsadyaḥ (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
itithus
iti:
Vākyasaṃjñā (वाक्यचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउक्त्यन्त-निपात (quotative particle)
evamin this manner
evam:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (manner adverb)
uktaḥ(having been) addressed
uktaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
muniḥthe sage
muniḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tamenaby the very low (one) / by the lowest
tamena:
Karaṇa/Hetu (करण/हेतु)
TypeAdjective
Roottama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक?, तृतीया (करण/हेतु), एकवचन; अत्र विशेषणरूपेण (अत्यन्त-नीचेन इत्यर्थे)
saḥhe/that (mountain)
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा, एकवचन, पुंलिङ्ग
nīca-śṛṅgaḥlow-peaked
nīca-śṛṅgaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnīca + śṛṅga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (नीचं शृङ्गं यस्य/नीचशृङ्गः)
tubut
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
abhavatbecame
abhavat:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
mahīdhraḥthe mountain
mahīdhraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahī-dhara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः
samākramatstepped/advanced
samākramat:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-ā-kram (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
apialso
api:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चयार्थक निपात (also/even)
maharṣi-mukyaḥthe foremost great sage
maharṣi-mukyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmaharṣi + mukhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (महर्षीणां मुख्यः)
prollaṅghyahaving leapt over
prollaṅghya:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootpra+ud+laṅgh (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकाल
vindhyamVindhya (mountain)
vindhyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvindhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
tuthen/indeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात (indeed/but)
idamthis
idam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया (कर्म), एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
āhasaid
āha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootah (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
śailamO mountain / the mountain
śailam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; सम्बोधनार्थे अपि (addressing the mountain)
Agastya to Vindhya mountain (personified)
Tīrtha-yātrā (pilgrimage impetus)Cosmic balance through ascetic authorityPersonification of landscape

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "vira", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

The episode encodes humility and service: even the ‘earth-bearer’ must yield to dharma when asked for the welfare of movement, pilgrimage, and world-order.

Narrative (ākhyāna) supporting kṣetra/tīrtha orientation; not sarga/pratisarga. It functions as a geographic-theological charter explaining why a region is passable/ordered.

The mountain’s ‘lowering’ symbolizes the subordination of pride (unnatural swelling) to tapas and dharma, enabling southward flow—often read as opening pathways for culture, pilgrimage, and rivers.