Atma
असत्यत्वेन भानं तु संसारस्य निवर्तकम् । घटोऽयमिति विज्ञातुं नियमः कोऽन्वपेक्षते॥५॥
विना प्रमाणसुष्ठुत्वं यस्मिन् सति पदार्थधीः । अयमात्मा नित्यसिद्धः प्रमाणे सति भासते॥६॥
असत्यत्वेन । भानम् । तु । संसारस्य । निवर्तकम् । घटः । अयम् । इति । विज्ञातुम् । नियमः । कः । अन्व्-अपेक्षते ॥ ५ ॥
विना । प्रमाण-सुष्ठुत्वम् । यस्मिन् । सति । पदार्थ-धीः । अयम् । आत्मा । नित्य-सिद्धः । प्रमाणे । सति । भासते ॥ ६ ॥
asatyatvena bhānaṃ tu saṃsārasya nivartakam | ghaṭo 'yam iti vijñātuṃ niyamaḥ ko 'nvapekṣate ||5||
vinā pramāṇasuṣṭhutvaṃ yasmin sati padārthadhīḥ | ayam ātmā nityasiddhaḥ pramāṇe sati bhāsate ||6||
مگر (جگت کا) غیر حقیقی سمجھ کر دکھائی دینا سنسار کی نِوِرتّی (خاتمہ) کا سبب ہے۔ ‘یہ گھڑا ہے’ جاننے کے لیے آدمی کس قاعدے پر تکیہ کرتا ہے؟ جس مقام پر پرمان (علم کا معتبر ذریعہ) درست طور پر کارفرما نہ ہو، وہاں شے کی بُدھی نہیں بنتی۔ یہ آتما نِتّیہ سِدّھ ہے؛ پرمان کے موجود ہونے پر وہ روشن ہو جاتی ہے۔
But the appearance (of the world) as unreal is what brings saṃsāra to cessation. To know ‘this is a pot’, what rule does one depend upon? Without the proper functioning of a means of knowledge, when cognition of an object occurs—this Self is ever-accomplished; it shines when a means of knowledge is present.