Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 172

मानुषं देहमुत्सृज्य ते विमानान्यथारुहन् । तिर्यग्योनिगता ये च प्रविश्य सरयूं तदा

mānuṣaṃ dehamutsṛjya te vimānānyathāruhan | tiryagyonigatā ye ca praviśya sarayūṃ tadā

انسانی جسم چھوڑ کر وہ پھر دیویہ وِمانوں پر سوار ہوئے۔ اور جو جانوروں کی یَونی میں پیدا ہوئے تھے، وہ بھی اسی وقت سرَیو میں داخل ہو کر اسی طرح اُدھار کو پہنچے۔

mānuṣamhuman
mānuṣam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmānuṣa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्; (देहम्) विशेषणम्
dehambody
deham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdeha (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्
utsṛjyahaving cast off
utsṛjya:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootud-√sṛj (धातु) + lyap (कृदन्त-अव्यय)
Formल्यपन्त-अव्यय (gerund/absolutive)
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), बहुवचनम्; सर्वनाम
vimānānicelestial chariots, aerial cars
vimānāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvimāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), बहुवचनम्
yathāas, accordingly
yathā:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: as/according as)
āruhanmounted, ascended
āruhan:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√ruh (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्
tiryag-yoni-gatāḥthose who had gone into animal births
tiryag-yoni-gatāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottiryak (अव्यय/प्रातिपदिक) + yoni (प्रातिपदिक) + gata (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः); भूतकर्मणि कृदन्त (gata); पुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), बहुवचनम्; विग्रहः: तिर्यग्योनिं गताः
yewho (those who)
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), बहुवचनम्; सर्वनाम (relative)
caand
ca:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
praviśyahaving entered
praviśya:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootpra-√viś (धातु) + lyap (कृदन्त-अव्यय)
Formल्यपन्त-अव्यय (gerund/absolutive)
sarayūmthe Sarayū (river)
sarayūm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsarayū (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्
tadāthen
tadā:
Sambandha (Time/काल)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)

Brahmā (deduced, Vaiṣṇavakhaṇḍa narrative attribution)

S
Sarayū
V
Vimāna
T
Tiryag-yoni (animal births)

FAQs

The tīrtha’s grace is presented as universal—capable of elevating even those in non-human births—highlighting the boundless compassion embedded in sacred place theology.

Gopratāra Tīrtha on the Sarayū at Ayodhyā.

Entering/immersing in the Sarayū at the tīrtha is the implied practice.