Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 26

नारायणेन सहितं नरं नरकनिर्भयम् । दुर्योधनेन सहिता बांधवास्ते यतो हताः । पितृतुल्याश्च राजानस्तेन वै पापभाजनम्

nārāyaṇena sahitaṃ naraṃ narakanirbhayam | duryodhanena sahitā bāṃdhavāste yato hatāḥ | pitṛtulyāśca rājānastena vai pāpabhājanam

نارائن کے ساتھ نر—جو دوزخ سے بھی بےخوف ہے—پر الزام رکھا جاتا ہے؛ کیونکہ دُریودھن کے ساتھ ملے ہوئے تمہارے رشتہ دار مارے گئے اور بہتوں کے لیے باپ جیسے راجے بھی قتل ہوئے؛ اس لیے وہ یقیناً گناہ کا برتن سمجھا گیا۔

नारायणेनwith Nārāyaṇa
नारायणेन:
Sahakaraka (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
सहितम्accompanied (by)
सहितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसह (अव्यय) + इ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘with/ accompanied’—विशेषणम् (qualifying ‘नरम्’)
नरम्Nara
नरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
नरकनिर्भयम्fearless of hell
नरकनिर्भयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootनरक + निर्भय (प्रातिपदिक; components: नरक (hell) + निर्भय (fearless))
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘नरम्’)
दुर्योधनेनwith Duryodhana
दुर्योधनेन:
Sahakaraka (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootदुर्योधन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सहिताaccompanied/associated
सहिता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसह (अव्यय) + इ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अत्र बहुवचनार्थे समूहार्थ-प्रयोगः/पाठभेदसम्भवः; विशेषणम् (for ‘बान्धवाः’)
बान्धवाःkinsmen/relatives
बान्धवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तेthose
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
यतःbecause/since
यतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootयतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक/यतोऽर्थे (since/because)
हताःwere killed
हताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि (were slain)
पितृतुल्याःequal to fathers
पितृतुल्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपितृ + तुल्य (प्रातिपदिक; components: पितृ (father) + तुल्य (equal))
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (qualifying ‘राजानः’)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
राजानःkings
राजानः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तेनtherefore/by that
तेन:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सर्वनाम; ‘therefore/by that’
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/खल्वर्थक-अव्यय (emphatic particle)
पापभाजनम्a recipient of sin
पापभाजनम्:
Karta (Predicate/विधेय)
TypeNoun
Rootपाप + भाजन (प्रातिपदिक; components: पाप (sin) + भाजन (receptacle/recipient))
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय (predicate nominative)

Śiva (Īśvara) (narrating; reporting the rationale given)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (implied chapter setting)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A tense post-war moral reckoning: Nara with Nārāyaṇa nearby; the speaker indicts him as a ‘vessel of sin’ due to the slaughter of kinsmen and elder-like kings allied with Duryodhana.

N
Nara
N
Nārāyaṇa
D
Duryodhana
K
Kinsmen
K
Kings
N
Naraka

FAQs

The verse highlights how outcomes of conflict generate accusations of sin, pointing to the Purāṇic need for discernment and subsequent atonement practices.

The account unfolds within Prabhāsa-kṣetra’s māhātmya, where such moral burdens are ultimately resolved through tīrtha-centered purification.

No explicit prescription is stated in this verse; it provides the stated ‘reason’ for considering someone pāpabhājana, leading into prāyaścitta teaching.