Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 22

यस्मादनेन प्रथमा आपो भक्ष्या न तत्रगाः । प्राणिनस्तन्न भेतव्यं भवद्भिस्तु ममाज्ञया

yasmādanena prathamā āpo bhakṣyā na tatragāḥ | prāṇinastanna bhetavyaṃ bhavadbhistu mamājñayā

کیونکہ اس آگ کے سبب وہاں کے پانی پہلے کی طرح کھائے نہیں جائیں گے؛ اس لیے، میرے حکم سے، تم جانداروں کو ڈرنا نہیں چاہیے—بےخوف رہو۔

yasmātbecause/from which
yasmāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (from which/because)
anenaby this
anena:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (by this/with this)
prathamāḥfirst/earlier
prathamāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprathama (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (āpaḥ प्रति)
āpaḥwaters
āpaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootap (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (pluralia tantum)
bhakṣyāḥedible/fit to be eaten
bhakṣyāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhakṣya (प्रातिपदिक; √bhakṣ धातु-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विधेय-विशेषणम् (āpaḥ = edible/fit to be eaten)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
tatragāḥpresent there
tatragāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottatra + ga (प्रातिपदिक; √gam धातु-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (āpaḥ प्रति) (those that go/are found there)
prāṇinaḥliving beings
prāṇinaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprāṇin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
tatthat
tat:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (that)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
bhetavyamto be feared
bhetavyam:
Vidhi (Obligation/विधि)
TypeVerb
Root√bhī (धातु) + tavya (तव्यत्-प्रत्यय)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्तः विधेयकृदन्तः (gerundive/passive necessity), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अर्थः—‘भेतव्यम्’ = ‘भयम् कर्तव्यम्’ (to be feared)
bhavadbhiḥby you (all)
bhavadbhiḥ:
Karta (Agent in passive sense/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (सर्वनाम-प्रातिपदिक/भवद्)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; आदरार्थक-‘you’
tubut/indeed
tu:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारण/विरोध/अन्वयार्थक (but/indeed)
mamamy
mama:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (of me/my)
ājñayāby (my) command
ājñayā:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootājñā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; करणार्थे (by order/command)

Daityasūdana (Kṛṣṇa/Viṣṇu epithet) speaking to the sea-creatures (deduced from immediate context)

Tirtha: Prabhāsa Kṣetra

Type: kshetra

Scene: Daityasūdana speaks with calm authority; the fiery aura in the ocean becomes contained, and the sea-creatures settle, remaining in place without fear as cosmic order reasserts itself.

D
Daityasūdana (Kṛṣṇa/Viṣṇu epithet)
W
Waters (Āpaḥ)
P
Prāṇins (living beings)

FAQs

Dharma is protection: even dangerous powers are bounded by divine ordinance so that life may flourish without fear.

Prabhāsa Kṣetra’s oceanic sacred region where the Vāḍava fire is contained under divine command.

None; it is an assurance and a divine directive rather than a ritual instruction.