Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 125

सरस्वती च सावित्री वेदमाता विभावरी । संनिधानं कुरुष्वात्र तीर्थे पाप प्रणाशिनि । सर्वेषामेव तीर्थानां मंत्र एष उदाहृतः

sarasvatī ca sāvitrī vedamātā vibhāvarī | saṃnidhānaṃ kuruṣvātra tīrthe pāpa praṇāśini | sarveṣāmeva tīrthānāṃ maṃtra eṣa udāhṛtaḥ

سرسوتی اور ساوتری—وید ماتا، نورانی دیوی—اے پاپ ناشنی تیرتھ! یہاں اپنا سننिधान قائم کرو۔ یہ منتر سبھی تیرتھوں کے لیے بیان کیا گیا ہے۔

सरस्वतीSarasvatī
सरस्वती:
Sambodhana/Āmantraṇa (Invocation/Addressed deity)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सावित्रीSāvitrī
सावित्री:
Sambodhana/Āmantraṇa
TypeNoun
Rootसावित्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वेदमाताmother of the Vedas
वेदमाता:
Sambodhana/Āmantraṇa
TypeNoun
Rootवेद + माता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative)
विभावरीVibhāvarī (night/illuminating one)
विभावरी:
Sambodhana/Āmantraṇa
TypeNoun
Rootविभावरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
संनिधानम्presence; proximity
संनिधानम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootसंनिधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
कुरुष्वdo; make
कुरुष्व:
Kriyā (Predicate/Action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (Location)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
तीर्थेin the sacred ford/place of pilgrimage
तीर्थे:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
पापof sin
पाप:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-एकवचन (Genitive/6th) (समासार्थे)
प्रणाशिनिO destroyer (of sin)
प्रणाशिनि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootप्र + नाशिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeAdjective
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
एवindeed; just
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण-अव्यय (emphatic particle)
तीर्थानाम्of the tīrthas
तीर्थानाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
मन्त्रःmantra
मन्त्रः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एषःthis
एषः:
Viśeṣaṇa (Qualifier of mantraḥ)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उदाहृतःhas been uttered/declared
उदाहृतः:
Kriyā (Predicate; passive)
TypeVerb
Rootउद् + आ + हृ (धातु)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Śiva (teaching tīrtha-invocation within Prabhāsakṣetramāhātmya)

Tirtha: Sarva-tīrtha āvāhana-mantra (Sarasvatī–Sāvitrī)

Type: tirtha

Scene: Sarasvatī with vīṇā and Sāvitrī/Gāyatrī as radiant devī appear above the tīrtha, pouring light into the water; the pilgrim chants the āvāhana for their saṃnidhāna.

S
Sarasvatī
S
Sāvitrī
V
Veda-mātā
T
Tīrtha
P
Prabhāsa

FAQs

Sacred rites are strengthened by invoking divine śakti and Vedic power (Sarasvatī/Sāvitrī) to make the tīrtha spiritually present and sin-destroying.

While spoken in the Prabhāsa context, the verse explicitly frames the mantra as applicable to all tīrthas.

Invoke Sarasvatī/Sāvitrī to establish saṃnidhāna (presence) in the tīrtha; the text calls this a general mantra for tīrtha rites.