Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 52

वसिष्ठ उवाच । अनृतौ मैथुनं यातु पर नारीं विशेषतः । अतिथिः स्यात्तथान्योन्यं बिसस्तैन्यं करोति यः

vasiṣṭha uvāca | anṛtau maithunaṃ yātu para nārīṃ viśeṣataḥ | atithiḥ syāttathānyonyaṃ bisastainyaṃ karoti yaḥ

وسِشٹھ نے کہا: جو بساستینیا (کنول کی ڈنڈی وغیرہ کی معمولی چوری) کرے، وہ بے وقت شہوت رانی میں لذت پائے—خصوصاً دوسرے کی بیوی کے ساتھ؛ اور وہ ایسا مہمان بنے جو ایک گھر سے دوسرے گھر بھٹکتا رہے۔

वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
अनृतौin the wrong season (out of season)
अनृतौ:
Adhikarana (Location/Time)
TypeNoun
Rootअनृतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘अनृतु’ = असमये/ऋतुव्यतिरिक्ते काले
मैथुनम्sexual intercourse
मैथुनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमैथुन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यातुlet him go/engage
यातु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथम-पुरुष, एकवचन
परanother's
पर:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्ति एकवचनार्थे अव्यक्त-रूप (पदान्तरस्थ विशेषण); ‘पर’ = अन्य
नारीम्woman
नारीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विशेषतःespecially
विशेषतः:
Adverbial
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण अव्यय (adverb)
अतिथिःa guest
अतिथिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअतिथि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्यात्should become
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन
तथाthus/likewise
तथा:
Adverbial
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb)
अन्योन्यम्mutually/with each other
अन्योन्यम्:
Adverbial
TypeIndeclinable
Rootअन्योन्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषणरूपेण अव्यय (adverbial accusative)
बिसस्तैन्यम्theft of lotus-stalks
बिसस्तैन्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootबिस (प्रातिपदिक) + स्तैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (बिसस्य स्तैन्यम्)
करोतिcommits
करोति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धबोधक यत्-प्रत्यय

Vasiṣṭha

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Rishi-assembly (implied)

Scene: Vasiṣṭha addresses sages beside a lotus pond; symbolic vignettes show a man tempted toward another’s wife and a restless traveler moving from house to house with a begging bowl—illustrating moral instability born of theft.

V
Vasiṣṭha

FAQs

Even seemingly minor theft is treated as adharma that ripens into deeper moral disorder and social instability.

The broader setting is Prabhāsa-kṣetra; this verse itself focuses on dharma-teaching within the Prabhāsa Māhātmya.

No specific rite is prescribed here; the verse states karmic results (phala) of unethical conduct.