Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

ततो दृष्ट्वा तु तत्क्षेत्रं पुण्यं ह्यृषिनिषेवितम् । सर्वत्र व्यापितं लिंगैराश्रमैश्च तपस्विनाम्

tato dṛṣṭvā tu tatkṣetraṃ puṇyaṃ hyṛṣiniṣevitam | sarvatra vyāpitaṃ liṃgairāśramaiśca tapasvinām

پھر اُس نے اُس مقدّس کِشتر کو دیکھا جو رِشیوں کی سیوا سے پُنیّت ہوا تھا؛ وہ ہر سو شِو لِنگوں اور تپسویوں کے آشرموں سے بھرا ہوا تھا۔

tataḥthen
tataḥ:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; अनुक्रमबोधक (then)
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having seen)
tuindeed/but
tu:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधसूचक निपात (but/indeed)
tat-kṣetramthat sacred place/field
tat-kṣetram:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (तत् क్షेत्रम्)
puṇyamholy, meritorious
puṇyam:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (tat-kṣetram)
hiindeed/for
hi:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ निपात (indeed/for)
ṛṣi-niṣevitamfrequented/served by sages
ṛṣi-niṣevitam:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootṛṣi (प्रातिपदिक) + niṣevita (सेव् धातु-आधारित कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (ऋषिभिः निषेवितम्) विशेषणम्
sarvatraeverywhere
sarvatra:
Adhikarana (Location/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsarvatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (everywhere)
vyāpitampervaded, filled
vyāpitam:
Karman (Qualifier)
TypeVerb
Rootvyāp (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (tat-kṣetram इत्यस्य विशेषणम्)
liṅgaiḥwith liṅgas
liṅgaiḥ:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootliṅga (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
āśramaiḥwith hermitages
āśramaiḥ:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootāśrama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
tapasvināmof ascetics
tapasvinām:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Roottapasvin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), बहुवचन

Śiva (deduced from chapter flow; narrative voice within Māhātmya)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (liṅga-āśrama spread)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Gaṅgā beholds Prabhāsa: a vast holy tract dotted everywhere with countless liṅgas and serene hermitages, sages in meditation, sacrificial fires, and pathways between shrines.

P
Prabhāsa Kṣetra
Ṛṣis (sages)
Ś
Śiva-liṅgas
T
Tapasvins (ascetics)

FAQs

A tīrtha becomes supremely holy through sustained tapas and the presence of saints, manifesting as a living sacred geography.

Prabhāsa Kṣetra, portrayed as a region densely sanctified by liṅgas and ascetic āśramas.

No explicit rite is prescribed here; the verse emphasizes the sanctifying presence of liṅgas and ascetic practice.