Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 11

ये ब्राह्मणाः सोऽहमसंशयं प्रिये तेष्वर्चितेष्वर्चितोऽहं भवेयम् । तेष्वेव तुष्टेष्वहमेव तुष्टो वैरं च तैर्यस्य ममापि वैरम्

ye brāhmaṇāḥ so'hamasaṃśayaṃ priye teṣvarciteṣvarcito'haṃ bhaveyam | teṣveva tuṣṭeṣvahameva tuṣṭo vairaṃ ca tairyasya mamāpi vairam

اے محبوبہ! وہ برہمن بے شک میں ہی ہوں۔ جب ان کی تعظیم ہوتی ہے تو میری تعظیم ہوتی ہے؛ جب وہ راضی ہوتے ہیں تو میں راضی ہوتا ہوں۔ جو ان سے دشمنی رکھے، وہ مجھ سے بھی دشمنی رکھتا ہے۔

येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धक-यत्
ब्राह्मणाःbrāhmaṇas
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सःthat (one)
सः:
Karta/Predicate nominal
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अहम्I
अहम्:
Karta/Predicate nominal
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
असंशयम्certainly, without doubt
असंशयम्:
Kriya-viseshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअसंशय (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; निश्चयार्थक-क्रियाविशेषण (adverb: certainly)
प्रियेO dear one
प्रिये:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; प्रिय-शब्दः (dear one)
तेषुamong them / in them
तेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
अर्चितेषुwhen (they are) worshipped
अर्चितेषु:
Adhikarana (Condition/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootअर्चित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √अर्च्)
Formभूतकर्मणि-प्रत्यय (PPP/क्त), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
अर्चितःworshipped
अर्चितः:
Predicate adjective
TypeAdjective
Rootअर्चित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √अर्च्)
Formभूतकर्मणि-प्रत्यय (PPP/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भवेयम्would be / should become
भवेयम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन, परस्मैपद
तेषुin them
तेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
एवindeed, only
एव:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (particle of emphasis)
तुष्टेषुwhen (they are) pleased
तुष्टेषु:
Adhikarana (Condition/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतुष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √तुष्)
Formभूतकर्मणि-प्रत्यय (PPP/क्त), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एवindeed
एव:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात
तुष्टःpleased
तुष्टः:
Predicate adjective
TypeAdjective
Rootतुष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √तुष्)
Formभूतकर्मणि-प्रत्यय (PPP/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैरम्enmity
वैरम्:
Karma/Predicate nominal (contextual)
TypeNoun
Rootवैर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Connector
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-निपात (conjunction)
तैःby them / with them
तैः:
Karana/Agent-in-passive (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
यस्यof whom, whose
यस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; सम्बन्धक-यत्
ममmy
मम:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षार्थक-निपात (also/even)
वैरम्enmity
वैरम्:
Predicate nominal
TypeNoun
Rootवैर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; विधेय (predicate noun)

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The Lord declares identity with Brāhmaṇas; two contrasting vignettes: devotees honoring Brāhmaṇas and receiving divine approval; a hostile figure shown as opposing the deity’s will.

B
Brāhmaṇas
Ś
Śiva
P
Priyā (Pārvatī)

FAQs

Respect for dharma-bearers is inseparable from devotion to God; harming them is treated as harming the divine.

Prabhāsa Kṣetra, by teaching how divine favor is accessed through pleasing the Brāhmaṇas associated with the tīrtha.

Honor and please Brāhmaṇas; avoid Brāhmaṇa-dveṣa (enmity), treated as a serious religious fault.